Tretí máj patrí Svetovému dňu slobody tlače (World Press Freedom Day). Ten sa viaže k udalosti spred 33 rokov. Pýtali sme sa osobností z FMK, čo pre nich znamená.
V dňoch od 29. apríla do 3. mája 1991 sa v namíbijskom meste Windhoek stretli africkí novinári na konferencii Organizácie Spojených národov pre vzdelávanie, vedu a kultúru (UNESCO), aby podporili nezávislé a pluralitné africké médiá. Konferencia sa skončila prijatím Windhoekovej deklarácie, ktorá hovorila o ochrane a slobode médií, ich pluralite a nezávislosti, ako aj o aktívnej ochrane novinárov a rozširovaní možnosti slobodu prejavu.
Generálna konferencia UNESCO v roku 1991 odobrila schválenie deklarácie z Windhoeku a následne sa obrátila na Valné zhromaždenie OSN, aby 3. máj vyhlásilo za Svetový deň slobody tlače. Valné zhromaždenie OSN tak učinilo 20. decembra 1993, informuje TASR.
Každý rok je konferencia sprevádzaná ústrednou témou týkajúcou sa aktuálnych problémov v oblasti žurnalistiky; tento rok poukazuje na dôležitosť žurnalistiky a slobody prejavu v kontexte súčasnej globálnej environmentálnej krízy. Motto tohto ročníka Svetového dňa slobody tlače znie: „Žurnalistika tvárou v tvár environmentálnej kríze“. Hostiteľom je Santiago, hlavné mesto Čile. V rámci Svetového dňa slobody tlače sa vzdáva aj hold novinárom, ktorí prišli o život. TASR tiež upozorňuje, že vlani zahynulo pri výkone svojho povolania 99 novinárov, z toho až 77 vo vojne medzi Izraelom a palestínskym militantným hnutím Hamas.
Za zmienku tiež stojí fakt, že podľa Svetového rebríčka slobody tlače sa Slovensko prepadlo o 12 priečok na 29. miesto zo 180 monitorovaných štátov. Ako píše SME, z krajín V4 si pohoršilo aj Česko (17. miesto), polepšilo si, naopak, Poľsko (47. miesto) aj Maďarsko (67. miesto).
Čo znamená sloboda tlače pre ľudí z FMK
Ako inštitúcia vychovávajúca budúcich novinárov a novinárky, mediálnych pracovníkov a pracovníčky sme si vedomí úlohy nezávislej žurnalistiky v demokratickej spoločnosti. V súvislosti so Svetovým dňom slobody tlače sme sa spýtali osobností z našej fakulty, čo pre nich znamená.
V ankete odpovedali prodekanka Radošinská, doktor Solík, doktorka Švecová a doktor Greguš. Zo študentských radov poskytla vyjadrenie Bernadetta Čaranová, šéfredaktorka univerzitného časopisu atteliér.
Jana Radošinská
prodekanka pre vedecko-výskumnú činnosť a zahraničné vzťahy
„Sloboda tlače je v mojich očiach predpokladom budovania dobre informovanej, vzdelanej a kriticky mysliacej spoločnosti. Za idealizované označenia “sloboda tlače” či “sloboda prejavu” sa dnes veľmi často skrývajú rôzne zištne či ideologicky zamerané obsahy, ktoré sa dostávajú do mediálneho priestoru a našej pozornosti aj napriek tomu, že smerujú k spochybňovaniu až aktívnemu potláčaniu niektorých práv a slobôd. Sloboda tlače však neprináša možnosť voľne publikovať akékoľvek nenávistné, konfrontačné, konšpiračné či extrémne názory a vyhýbať sa zodpovednosti. Práve naopak; skutočná sloboda tlače má rešpektovať princípy nezávislej novinárskej práce a priniesť pluralitu (akceptovateľných) názorov a stanovísk. Slobodu tlače vnímam ako kompetentnú, zodpovednú žurnalistickú tvorbu, ktorá nemusí čeliť ekonomickému či inému nátlaku a ktorá dokáže vnímať udalosti z rôznych uhlov pohľadu, na základe overiteľných faktov a správne pochopených dát.“
Martin Solík
univerzitný docent, šéfredaktor Communication Today
„Sloboda tlače predstavuje základný stavebný kameň demokratickej spoločnosti, nesúci v sebe garanciu plurality informácií a názorov. Táto sloboda neumožňuje len kritický dohľad nad verejnými inštitúciami, ale vo svojej podstate by mala upozorňovať i na možnú akumuláciu moci, pričom podporuje otvorenú a všestrannú diskusiu, ktorá je esenciálna pre zdravý politický diskurz a spoločenský pokrok. V ére digitalizácie a globalizácie, kde informácie a dezinformácie kolujú s exponenciálnou rýchlosťou, je nevyhnutné zachovať a chrániť tento základný pilier, aby sme zabezpečili integritu verejného priestoru. Sloboda tlače je nielen zárukou transparentnosti, ale aj katalyzátorom inovácií a kritického myslenia v širšom kultúrnom a sociálnom kontexte.“
Magdaléna Švecová
vedúca Katedry digitálnych hier
„Sloboda médií pre mňa znamená všetko. Je predpokladom toho, že v krajine, v ktorej žijem, funguje demokracia, že politici majú ďalší kontrolný orgán, ktorý sleduje ich činnosť a prácu a signalizuje to aj fakt, že v krajine sú dodržiavané základné práva a slobody vrátane slobody prejavu. Sloboda tlače je hlavným znakom vyspelej spoločnosti, ktorá pred vlastným obohatením uprednostňuje verejný záujem.“
Ľuboš Greguš
odborný asistent
„Predstavte si, že máte dom. Musí mať kvalitné základy, aby ste sa nemuseli obávať, že vám skôr či neskôr spadne na hlavu a ublíži vám. To isté, samozrejme aj s inými právami či slobodami, robí pre demokraciu aj sloboda tlače. Ide o nenahraditeľnú súčasť demokratickej spoločnosti, pričom je ale dôležité podotknúť, že ju z odborného hľadiska vykonávajú profesionálni novinári s dostatočným vzdelaním a skúsenosťami. Tí sú garantmi kvalitnej tlače a médií a ich slobodné vykonávanie práce je pre demokraciu dôležité. Nie každý môže byť novinárom – i keď mám pocit, že ľudia si v súčasnosti myslia, že to zvládne hocikto, a preto za novinára považujú každého, kto im dá nejakú informáciu. Ale ani k lekárovi by ste nešli, ak viete, že to nie je odborník. To isté platí aj pri médiách a na to zabúdame.“
Bernadetta Čaranová
šéfredaktorka univerzitného časopisu atteliér
„Sloboda tlače je nádych po dlhom čase škrtenia. A podobne ako nádych, aj ju považujeme za samozrejmosť. Za výsadu. Nad slobodným nádychom sa zamýšľame primálo. Po svete sú tisícky novinárov, ktorí dýchať nemôžu. My máme možnosť dýchať za nich. Oni zápasia s obštrukciou pľúc a my máme dostupnú kyslíkovú liečbu. S prvým nádychom prichádza pravda. Buďme ochotní ju počúvať.“