Podľa filozofa médií je dôležité zachovať rovnováhu medzi časom stráveným vo virtuálnom prostredí a v tom skutočnom.
Akým spôsobom vplýva virtuálna dimenzia na identitu človeka a aké hranice by malo mať digitálne prostredie? V rozhovore s profesorom Slavomírom Gálikom sa dočítate napríklad o tom:
- či je ešte v súčasnosti atraktívne štúdium filozofie;
- aké sú pozitívne a, naopak, negatívne stránky virtuálnej reality;
- či by podľa neho mal byť kyberpriestor regulovaný;
- čo je digitálna identita
- a mnoho ďalšieho.
Váš profesný život je vskutku pestrý. Všimla som si, že ste najprv študovali na Rímskokatolíckej cyrilometodskej bohosloveckej fakulte na UK. Je to pravda?
Áno, je to pravda. Cesta mojím profesionálnym životom bola kľukatá. Od roku 1985 som na tejto fakulte študoval štyri roky, potom som to zvážil a odišiel. Mal som ročnú prestávku a zastihla ma aj revolúcia. Bolo to veľmi zaujímavé obdobie, prežíval som ho na námestí SNP. Následne som znovu začal študovať, tentoraz filozofiu na Univerzite Komenského. Štúdium som ukončil v roku 1995.
Zamestnal som sa najskôr ako doktorand na Filozofickej fakulte Trnavskej univerzity, kde som pôsobil do roku 2008. Potom som prešiel na Filozofickú fakultu UKF v Nitre, kde som pôsobil približne päť rokov a paralelne som začal pôsobiť na FMK od roku 2007. Bol to zvláštny vývoj, najprv som sa venoval teológii, filozofii a teraz sa venujem filozofii médií.
Čo vás viedlo k štúdiu teológie?
Zaujímala ma spiritualita a dodnes ma zaujíma. Je to paralelná dimenzia, ktorej sa stále venujem. Z profesionálneho hľadiska sa venujem najmä médiám.
Doba je pragmatická a veľmi rýchla. Nepraje filozofii tak, ako to bolo po revolúcii.
Je dnes ešte záujem o odbor filozofie?
Veľký záujem o štúdium filozofie nie je. Vidíme to aj na počte prihlášok. Mám veľa priateľov na FF UK v Bratislave, kde vždy robili prijímacie pohovory. Dnes už aj oni od toho upúšťajú. Je to možno dané aj dobou, ktorá je pragmatická a veľmi rýchla. Nepraje filozofii tak, ako to bolo po revolúcii, prípadne pred ňou. Veľa sa toho zmenilo.
Žiaľ, filozofia nie je na tom až tak dobre, ale je veľmi potrebná. Je dôležitá preto, aby sme si občas spravili odstup a znovu premysleli veci, s ktorými sa stretávame. Prehodnotili udalosti, hodnotový systém a takto si vytvárali názor na svet.
Vznikajú rôzne vtipy o tom, že keď niekto študuje filozofiu, tak po škole má isté miesto na úrade práce. Je to mýtus alebo je perspektíva v tomto odbore slabšia?
Je na tom veľa pravdy, aj keď dnes už nie je až tak veľa absolventov filozofie. Tento odbor sa zvykne kombinovať s inými disciplínami, aby sa študenti mohli uchytiť napríklad na pedagogických fakultách. Závisí to od šikovnosti každého jednotlivca, ako sa dokáže presadiť.
Virtuálna realita sa postupne dostáva do rozličných oblastí a okrem herného priemyslu nachádza praktické využitie aj v iných oblastiach. Aké pozitíva prináša táto technológia pre spoločnosť?
Pozitív je veľmi veľa. Samotný pojem virtuálna realita je pomerne široký. Obsahuje internet, digitálne hry a ďalšie. Ja to označujem pojmom kyberpriestor – je to nová dimenzia, ktorá sa utvára technologicky. Môžeme v ňom robiť veľa činností.
Z hľadiska vzdelávania môžeme vyhľadávať informácie, články v databázach, komunikovať. V súčasnej pandemickej situácii sa vďaka technológii môžeme vzdelávať a pracovať online. Pozitív je nespočetne veľa, samozrejme, každé líce má svoj rub. Virtuálna realita má aj riziká.
Digitálne médiá sú súčasťou nášho bytia, čo je v podstate nová existenciálna dimenzia. Musíme sa naučiť s nimi žiť a prechádzať medzi týmito dimenziami bez toho, aby to vysalo tú druhú dimenziu.
Negatívne stránky technológií sa vyskytujú aj dnes. Napríklad sociálne siete majú množstvo pozitív, dokážu odstrániť hranice času a priestoru a môžeme komunikovať s ľuďmi, ktorí sú od nás vzdialení. Majú však aj mnoho negatív a ich prejavy majú svoj dopad na spoločnosť. Aké negatíva môže priniesť virtuálna realita?
K problematike sociálnych sietí je veľmi dobrý film Sociálna dilema. Hovorí o vzniku závislosti, o tom, že človek chce byť stále online, v kontakte s ostatnými a potrebuje neustále impulzy. Je vtiahnutý do tohto sveta a veľmi ťažko sa z neho dostáva.
Jedným z rizík je napríklad závislosť. Sociálne siete majú vplyv na kognitívne schopnosti. Môžu narúšať schopnosť dlhodobejšieho sústredenia. Potrebujeme byť stále stimulovaní, takže koncentrácia sa neustále narúša. Veľa o tom napísal Manfred Spitzer v diele Digitálna choroba, Susan Greenfieldová a ďalší autori.
Nová technológia niečo podporí a niečo odoberie. Asi to tak bolo s každým médiom, či už to bola tlač, písmo alebo súčasné digitálne médiá. Je jasné, že bez nich by sme nedokázali žiť. Je to súčasť nášho bytia, čo je v podstate nová existenciálna dimenzia. Musíme sa naučiť s nimi žiť a prechádzať medzi týmito dimenziami bez toho, aby to vysalo tú druhú dimenziu. Aby sme stále vedeli žiť aj v reálnom sociálnom živote.
Celý rozhovor nájdete na stránkach Atteliéru.
Zdroj titulnej foto: Kristína Fialová