petra cepková

O tvorbe Petry Cepkovej: Prečítajte si zaujímavý článok o fotografke a pedagogičke FMK

Je predstaviteľkou súčasnej slovenskej fotografickej scény, výtvarníčkou a už desať rokov učí na Fakulte masmediálnej komunikácie UCM v Trnave.

Laura Belišová (rod. Štrompachová) na stránke Dokumentmagazin.sk publikovala profil autorky, vďaka ktorému môžeme spoznať umeleckú tvorbu Petry Cepkovej, ako aj to, čo ju ovplyvňovalo a inšpirovalo.

V článku sa okrem jej štúdia a tvorby spomína aj jej pedagogická činnosť, ktorá sa poslednú dekádu spája s FMK. Mgr. art. Petra Cepková, ArtD., spomína nielen samotnú výučbu, ale aj kolegu doc. Sedláka, workshopy či vzťah s vysokoškolákmi.

petra cepková

Zo série Analgetikon/Ríša bezpohlavna – Ríša bezbolestna, 2006.

Kľúčovou osobnosťou je kolega Sedlák

V roku 2012 sa stala internou pedagogičkou Katedry umeleckej komunikácie na Fakulte masmediálnej komunikácie Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave, kde na začiatku pôsobila vo fotografickom ateliéri Tibora Huszára. V súčasnosti, a takmer už desať rokov, spolu s doc. Jozefom Sedlákom vedú Ateliér komunikácie v médiu fotografie a sama je zároveň vedúcou Ateliéru výtvarnej kultúry.

Osobnosť Jozefa Sedláka vníma ako kľúčovú nielen vo svojom osobnom a umeleckom raste a rozvoji, ale aj v odovzdaní obrovských skúseností práve v spojitosti s učením. „Vnímam ho ako cenného človeka, umelca a pedagóga. Vďaka nemu som sa naučila, ako vlastne učiť na vysokej škole, ako komunikovať s vysokoškolákom, ako robiť prednášku, ako viesť workshopy a hlavne ako navodzovať kreatívnu atmosféru.“

Ateliér pod ich vedením dlhodobo realizuje tvorivé dielne dokumentárnej fotografie s cieľom zaznamenávať kultúrne, sociálne a religiózne vrstvy mestského a vidieckeho prostredia. V nadväznosti na ne vydávajú rozsiahle fotografické knižné publikácie či organizujú výstavy. Autorka oceňuje, že sa môže vďaka workshopom v rámci pedagogického procesu prejaviť aj ako fotografka. V tomto kontexte spomína najmä na tvorivé dielne v Brehove a Rade (2015 – 2016) či v Podolínci (2017 – 2018), kedy spolu so študentmi fotograficky zaznamenávali život v kláštore Redemptoristov. Kláštor je priestorom pre duchovný život rehoľníkov a zároveň aj domovom pre opustené deti (Špeciálna základná internátna škola a Detský domov sv. Klementa Hofbauera), tzv. “Obec Božiaˮ. Fotografie boli okrem množstva výstav prezentované aj v obrazovo i obsahovo bohatej publikácii pod názvom Damnatio memoriae/Stratenie pamiatky (Neumahr, Bratislava 2019). Petra Cepková v rámci projektu vytvorila dokumentárnu sériu Podolínec alebo O samote v nás (2017 – 2018), ktorú považuje za kľúčovú pre svoje aktuálne smerovanie v tvorbe.

Napĺňa ju spätná väzba od študentov

Hoci Petra tvrdí, že vzťah s vysokoškolákmi je skôr profesionálny ako osobný, medzi svojimi študentmi má okrem súčasných kolegov aj celoživotných priateľov. „Hovorí sa, že tá najťažšia práca je s ľuďmi, čo je naozaj pravda, no na druhej strane je to aj tá najkrajšia práca.“ V učení sa našla a napĺňa ju, najmä keď od študentov dostáva spätnú väzbu. „Keď som videla, ako im zrazu žiaria oči, ako sa im rozšírili zreničky, ako zostali fascinovaní z nejakého filmu, fotografa alebo nápadu, vtedy ma úplne zamrazilo a povedala som si – to je úžasné, že som dokázala cez jednu vetu či metaforu ukázať, že toto je zaujímavé, alebo toto je dôležité, toto ti zmení život, toto zmení teba a to, ako sa pozeráš na život a na svet. A to je podľa mňa zmyslom toho, byť učiteľom.“ 

 

» Celý článok aj s množstvom ukážok jej tvorby nájdete na webe Dokumentmagazin.sk