Predstavil obrazovú časť publikácie s odbornými komentármi o diele, živote a tvorbe neznámeho fotografa Bélu Petrika, ktorý po sebe zanechal 406 sklenených negatívov v malej obci Rad na južnom Zemplíne.
V utorok 18. apríla sa na Katedre umeleckej komunikácie FMK UCM v Trnave uskutočnila prezentácia najnovšej knihy doc. Jozefa Sedláka s názvom Petrik Béla, kňaz, fotograf, kronikár. Autor nové knižné dielo odprezentoval študentom v rámci predmetov žurnalistická fotografia a Ateliér komunikácie v médiu fotografie (AKMF).
Prednáška a prezentácia bola o to osobnejšia, pretože študenti FMK v rokoch 2016 – 2017 absolvovali tvorivú dielňu v obciach Rad a Brehov, kde sa po prvý raz stretli s tvorbou Bélu Petrika.
-
- Docent Sedlák študentom predstavil tvorbu kňaza a fotografa Petrika.
-
- Prezentácia knihy sa uskutočnila v ateliéri AKMF.
V histórii slovenskej fotografie môžeme od prelomu 19. storočia až po súčasnosť vystopovať viacerých kňazov, ktorí sa popri svojej pastoračnej službe venovali fotografii. Svedčia o tom záznamy v databáze Lexikónu katolíckych kňazských osobností na Slovensku, kde popri spracovaných kňazoch – fotografoch ako J. Hurton, Š. Klubert, J. Rajčák, J. Török, J. Vrablec či Maroš Madačov (Martin Števček) – by sme mali zaradiť aj rozsiahle dielo Bélu Petrika z obce Rad na južnom Zemplíne.
406 sklenených negatívov
Petrik sa narodil 29. apríla 1888 v obci Malé Trakany (Kístárkány) v Zemplínskej župe. Za kňaza bol vysvätený 23. júna 1911 v biskupskej kaplnke košickým biskupom Augustínom Fischerom-Colbriem. Od 1. októbra 1920 vykonával v obci Rad v Medzibodroží funkciu farára nepretržite až do roku 1957, kedy oficiálne ukončil pôsobenie vo farnosti. Béla Petrik zomrel 23. júna 1971 vo veku 83 rokov v Malých Trakanoch.
V roku 2004 súčasný farár Roland Böőr vo farskej budove náhodne objavil kompletnú pozostalosť 406 kusov sklenených želatínových negatívov. Dokladujú celé časové rozpätie tvorby kňaza Bélu Petrika od prvých začiatkov v roku 1906 až po rok 1940. Na väčšine fotografií zaznamenal svoju rodinu, blízkych priateľov či farníkov z obce Rad a blízkeho geografického okolia Medzibodrožia.
-
- Autoportrét Bélu Petrika.
-
- Portrét.
-
- Sociálny dokument.
Reprezentívna obrazová knižná publikácia prezentuje okrem rodinných portrétov aj experimentálnu tvorbu autoportrétov, zábery interiérov kostolov, civilných budov, farských dvorov, hospodárskych budov a pod. V knihe sú takisto zastúpené aj extrémy počasia, rozsiahle záplavy, zničené domy, snehové závaly a prírodné veduty okolia Radu, rieky Tisa a jej mŕtve ramená (Tice), zrúcaniny hradu Veľký Kamenec či zrúcaniny kaplniek.
Petrik zdokumentoval aj záplavy či snehové závaly.
Petrik prekročil hranice pastorácie
Béla Petrik sa profiloval vo fotografickej tvorbe ako zástanca kresťansko-sociálnej línie. Nevyužíval fotografiu len ako výhradný prostriedok umeleckej výpovede. Fotografie vyjadrujú jeho osobnosť kňaza a človeka s misijnou povahou, ktorý tridsaťsedem rokov pôsobil na tom istom mieste.
Fotografie sú tak jasnozrivou analýzou prostredia, ktorého sa stal súčasťou. Bolo to určite jedno z prvých poznaní, kedy Petrika povolanie kňaza posunulo bližšie k bolestivej práci hľadania identity kňaza a tiež cesty fotografa reflektovať prítomnosť – mať pozornosť k niečomu, náklonnosť pre niekoho. Petrik využitím média fotografie prekročil tradičné hranice pastorácie. Fenomenologicky sa môže prepojenie nazvať religiózno-obrazovou misiou – misijným a sakrálnym analógom obrazu sveta.
Venoval sa aj sociálnemu dokumentu či portrétu, okrem rodinných príslušníkov často zaznamenával aj svojich farníkov.
Knižnú publikáciu Jozef Sedlák – Petrik Béla, kňaz, fotograf, kronikár, ktorá vychádza z iniciatívy terajšieho farára Rolanda Böőra v obci Rad, podporil Fond na podporu národnostných menšín KULT MINOR.
Zdroje fotografií: Jozef Sedlák, Béla Petrik