Sledujte s nami online prenos z konferencie Megatrendy & Médiá 2019

Nenechajte si ujsť inšpiratívne myšlienky a plodné diskusie. Prečítajte si minútu po minúte z konferencie v Smoleniciach. Záznam video streamu môžete sledovať tu.

Autorky prenosu zľava: Šimona Tomková, Magdaléna Švecová, Mária Šmilňáková, Patrícia Prašovská

15.30 – Ďakujeme za pozornosť. Odoberáme sa do štyroch sekcií, v ktorých pre vás nazbierame tie najbrisknejšie idey a pripravíme v ďalšom článku. Program si môžete pozrieť tu: Megatrends and Media 2019: Programme [2.0 MB, application/pdf]

15.10 – Na záver online prenosu sme sa opýtali účastníkov konferencie, ako sa orientujú v digitálnom vesmíre. Tu sú ich odpovede:


Respondenti v poradí, v ktorom odpovedali:

14.50 – Rozhovor s Ivanom Bielom:

14.26 – Ivan Biel reaguje na dotaz z publika. „Umelá inteligencia robí už finančné správy, napríklad Bloomberg a že AI robí aj veľa umeleckcých aktivít, no my sme tí, ktorí určia, čo bude resp. nebude.“ Doktor Hučko filozofuje, že treba o tejto téme hovoriť, pretože sú v tom aj mnohé úskalia. „Moderátori sú pekní a dokonalí, ale aký je v tom zmysel, či je to ekonomicky výhodnejšie?“ Podľa Biela sa robot nikdy neunaví a nepochybí. „V spravodajských agentúrach píše pre agentúry texty i šablóny, no stále to používa editovanie. Roboti taktiež nedokážu analyzovať,“ dodáva Biel.

14.17 – Ivan Biel hovorí o umelej inteligencii v rámci médií. Opisuje prípad čínskej televízie, ktorá používa robota ako moderátora. „Internet a umelá inteligencia sú hlavnými faktormi, dostávame sa do štvrtej priemyselnej revolúcie,“ vysvetľuje Biel. Spomína tiež prípad zasahovania umelej inteligencie do práce ČTK. „Sú tu obavy, že takto ubudnú pracovné miesta,“ hovorí a dodáva, že intermédiá sú ako svätý grál.

Režisér I. Biel.

13.59 – K slovu sa dostáva posledný speaker Ivan Biel, český režisér, aktuálne pôsobiaci vo FITES. Hovorí o intermédiách z pohľadu AV tvorcov.

Rozhovor s Jankou Radošinskou: 

13.55„Dôjde ku generačnej výmene hrdinov?“ pýta sa doktorka Rusňáková. Janka Radošinská si myslí, že títo hrdinovia budú strácať na popularite a že aj ich predstavitelia sa budú vracať len v špeciálnych vydaniach, napríklad po 20 rokoch. Nutne bude musieť prísť niečo nové.

13.52 – Doktor Solík sa pýta, či tak veľký záujem nevypovedá niečo zlé o spoločnosti? „Vo všeobecnosti v tomto prípade ide o rozprávky. Superhrdina je pre nás plnohodnotná náhrada niečoho spirituálneho, čo sme stratili. Sú to božstvá 21. storočia. Mladých ľudí inšpirujú superhrdinovia s nadľudskými schopnosťami,“ vysvetľuje Radošinská, pre ktorú sú tieto filmy zároveň formou eskapizmu z bežnej reality.

13. 45 – Doktor Mago sa pýta na budúcnosť Marveloviek vzhľadom na nedávne zlučovanie firiem. Doktorka Radošinská nevie s určitosťou povedať, ako prepoja Disney (Marvel) a 21th Century Fox. Prekvapila ma suma, viac než 70 miliárd amerických dolárov. Musia byť naozaj presvedčení, že táto investícia sa im vráti. Vyňatá bola len spravodajská stanica fox News. Doktor Solík vyjadruje prekvapenia nad sumou.

Doktor Hučko dodáva, že by bolo vhodné zhrnúť aj kultúrne a etické hľadisko tejto problematiky. Radošinská vysvetľuje, že v spomínanej publikácií rieši aj archetypy týchto hrdinov, ale aj dôsledky superhrdinskej problematiky prenášania týchto prvkov aj do inej tvorby a oblasti.

13.41„Najpopulárnejší superhrdina je Iron man, Najziskovejší Avengers: Nekonečná voja a najoceňovanejší Captain America: Zimný vojak,“ vymenúva Radošinská.

13.24“Producenti Avi Arad a Kevin Feige si vzali uver vo výške 525 miliónov dolárov na tvorbu 10 celovečerných filmov od Marvelu,“ opisuje situáciu vzniku popkultúrneho fenoménu Janka Radošinská.

J. Radošinská.

13.15 – V ruke drží mikrofón doktorka Janka Radošinská, ktorá stojí aj za témou celej konferencie. Začína hovoriť na tému Superhrdinovia spoločnosti Marvel a ich filmový vesmír. Príspevok mapuje vznik a vývoj tzv. filmového univerza spoločnosti Marvel, ktoré zmenilo tvár globálnej kinematografie 21. storočia.

13.00 – Rozhovor s Mgr. Strižincom o podcastoch:

12.45 – Rozhovor s profesorom Rusnákom o súčasnom mediálnom vnímaní:

12.25 – Začína obedná prestávka. Počas nej pripravíme ďalšie rozhovory.

12.18„Niekedy firmy vyžadujú od ľudí adaptabilitu. Smerovanie je aj v tom, že výpočtová technika sa približuje k ľuďom. Vidieť to na zmenách v hardware. Vtedy bude technika pre nás, keď sa už my nebudeme musieť prispôsobovať a meniť. V budúcnosti nebude technika až tak citeľná,“ vyjadruje svoj názor profesor Mistrík.

12.15 – Účastník z publika sa pýta na online univerzity. „Rôzne univerzity využívajú naše technológie na to, aby prinášali v reálnom čase vzdelávanie online. Náš akademický tím vedie debatu a polemiku o tom, že univerzitné vzdelávanie sa dá zmeniť a študenti nebudú chodiť do campusu. Ja dúfam, že sa to nestane, lebo campus je základný ekosystém. Technológie by mali dať možnosť vzdelávať sa tým, ktorí nemôžu prísť priamo do školy, napríklad znevýhodneným študentom,“ vysvetľuje Marcela Havrillová. 

12.01„Našou úlohou je pripraviť ľudí na svet, ktorý je zajtra,“ cituje harvardského profesora Chrisa Dede a dodáva, že technológie menia vzdelávanie, umožňujú prinášať iný typ zážitku a pohľad na vedomosti, presunúť výučbu z triedy inam. „Nemôžeme čakať, že technológia nahradí učiteľov.“

11.54„Univerzitný campus je jedno z najinšpiratívnejších a psychologicky najčistejších prostredí. Študenti by mali vyzývať vedenie, aby vytváralo podnetné prostredie,“ vyzýva na začiatku Havrilová.

M. Havrilová.

11.51 – K slovu sa dostáva Marcela Havrilová, ktorá pracuje v súčasnosti ako riaditeľka pre oblasť školstva v spoločnosti Microsoft Slovakia. Je zodpovedná za obchodné aktivity a napĺňanie stratégie spoločnosti v oblasti školstva, ako aj podporu a realizáciu projektov zameraných na digitálnu transformáciu škôl. Rozpráva na tému Digitálna transformácia a moderná univerzita.

11.40„Vytváranie protikladov je významným prvkom mediálnej kultúry. Komické a tragické – príbehy, kde protagonisti nevedia, že sú smiešni, ale ostatní áno. Napríklad Hviezda rota zo Superstar. Hľadáme talent, ale aj antitalent. V programe Extrémne rodiny bol hlavným hrdinom istý Tónko, ktorý mal mentálne defekty, o čom on nevedel, ale my áno. Preto tak bola táto relácia aj tak vnímaná,“ menuje príklady docent Kasarda.

11.38„Namiesto textov dnes možno hovoriť o textúrach ako o vzájomne poprepájaných tkanivách mediálneho textu, ktoré vďaka pestrým intervenčným zásahom (ekonomickým, politickým, ideologickým) vykazujú výrazné difúzne vlastnosti (podobne ako textúry pôdy),“ vysvetľuje Rusnák.

J. Rusnák (vpravo).

11.31 – Prednášku štartuje profesor Juraj Rusnák. Témou je Od textov k textúram: poznámky o karnevalovom charaktere súčasnej mediálnej produkcie. „Chcem zmapovať, ako sa zmenil mediálny priestor v rámci 15 rokov,“ začína Rusnák.

11.22 – Doktor Farkaš sa zaujíma o žánre v kontexte podcastu.

Farkaš: „Je podcast iba forma?“ Riešite aj otázku manipulácie verejnej mienky, najmä zbrane ľudského hlasu? Bude sa hovoriť o regulácii?“
Strižinec: „Toto otázkou nie je. Tak ako môže byť extrémistická stránka, tak môže byť aj podcast tohto druhu. Budeme to musieť robiť podobne ako Facebook. Zatiaľ som nepočul o regulácii podcastingu. Napríklad, prvý autor z politiky na Slovensku je Harabin.
Divák z publika: „Do hry ide ambietnosť, ponukový list, jukebox. Toto spôsobí, že rozhlas a podcast pôjdu divergentne.“
Strižinec: „BBC pridalo k svojmu vlastnému vysielaniu aj podcasty. Predpokladám, že pre osvedčené rádiové značky, je toto cesta osloviť mladých ľudí.“

11.19 – Dr. Solík otvoril diskusiu a pýtal sa, či si u nás nezvykáme na podcasty príliš dlho. „V Európe je viac Androidov než zariadení Apple, ako je tomu v USA. A to je zrejme dôvod. Prichádza aj doba, ako budeme konzumovať obsah v autách, kedy bude možné počúvať Spotify aj cez auto, nielen smartfón. Ja by som sa sústredil na profesionálnu produkciu, kde sa budú kumulovať najlepšie peniaze. Je tu šanca aj pre malých tvorcov, napríklad o rybárčení, resp. pre úzku cieľovú skupinu. Slovenský podcasting nebude nikdy silný najmä vďaka jazykovej bariére. Angličtina dominuje svetu.“

11.13„RTVS má všetky svoje relácie spracované aj vo forme podcastov.“

11.10„Poslucháči podcastov sú lojálni, lebo si ho vyberajú a  až 90 % ho dokáže dopočúvať. Reklamné posolstvá sú tak ušité na mieru a poslucháči ich berú ako dobrú radu. Podcasty nesú výhody audia,“ konštatuje Strižinec výhody podcastov.

11.04„V roku 2016 počúvalo podcasty na svete 287 miliónov ľudí. V roku 2023 ich bude počúvať 1,85 miliárd,“ opisuje progres Martin Strižinec.

10.52„Synonymom podcastingu sa stalo BBC. Ľudia nevedia dešifrovať slovo podcast, poznajú iba BBC,“ hovorí Strižinec pričom je to forma, ktorú počúvajú aj mladí.

M. Strižinec o štatistikách počúvanosti podcastov.

10.50 – S príspevkom prichádza Martin Strižinec, ktorý takmer päť rokov moderoval hlavnú politickú diskusiu RTVS O päť minút 12. V súčasnosti pôsobí ako doktorand na Katedre žurnalistiky FiF UK v Bratislave. V RTVS moderuje reláciu o vede Experiment a v Slovenskom národnom divadle diskusie v rámci cyklu Slovensko 2043 o našej budúcnosti. témou prednášky je podcasting.

10.40 – Spovedáme aj Martina Kasardu.

10.30 – Cez pauzu sa pýtame šéfredaktorov našich vedeckých časopisov, ktorú štúdiu v novom vydaní najviac oceňunjú.

Docent Vrabec: „Odporučil by som si prečítať článok Media Literacy and Academic Research od chorvátskych akademikov. Vo svojej štúdii sa venujú novinárskym organizáciam a ich úlohe pri prezentácii mediálnej výchovy. V rámci toho uskutočnili analýzu, ktorá sa zameriava na konkrétne média v Európe ako prispievajú k rozvoju mediálnej gramotnosti a ako bojovať s falošnými správami.“

Docentka Hudíková:  „Odporúčam všetkým študentom, aby si v Ejmape pozreli fotografie a prečítali článok o našom pedagógovi, docentov Sedlákovi. V článku si nájdu jeho profil, takže sa môžu dočítať o všetkom, čo dokázal počas jeho kariéry, ale zároveň tam nájdu aj jeho odborné názory, ktoré má na umelecký a fotografický svet.“

10.25 – Nasleduje prestávka na kávu. Stále môžete sledovať aj stream. 

10.23 – Profesor z čínskej univerzity, kolega Bai Yin sa pridáva k diskusii. „Myslím si, že internet by mal byť korigovaný, ale v akej miere, to záleží na konkrétnej krajine.“

10.10 – Prednášku začína profesorka Bai Yin z Central South University Changsha v Číne. Témou je The Generation of Speech Ethics in Digital Media.

10.04 – Doktor Solík začína diskusiu k prednáške Martina Kasardu.

M. Solík: „Ako eliminovať normy v prostredí internetu?“
M. Kasarda: „Ťažko nastaviť normy v prostredí, ktoré bolo vytvorené na ich popieranie. Je to boj s veternými mlynmi a nemám tú kapacitu na to, aby som povedal, ako to vyriešiť. Dá sa to len kritizovať. Pomohla by ale radikálna zmena vzdelávacieho systému.“
J. Tinka:
„WHO inovovala medzinárodný katalóg psychologických chorôb a zavrhnutie rodiča je diagnóza. Tento problém sa týka aj matiek, nielen otcov. To, čo ste prezentovali, je ideologická propaganda, ktorú vedie ministerstvo spravodlivosti.“
M. Kasarda: „Nebudem komentovať, mám s tým osobné skúsenosti.“

9.55„Digitálna manipulácia a vášeň šíriť dezinformácie môže vážne poškodiť spoločnosť,“ konštatuje Martin Kasarda.

9.50„Pravdivý je ten najhlučnejší, čo má najviac lajkov a od priemeru sa hýbe k extrému,“ hovorí Kasarda.

Dnes účastníkov čaká nabitý program.

9.45„Na sociálnych sieťach sme odvážnejší aj vášnivejší. Tu máme publikum, ktoré nám tlieska,“ vysvetľuje Kasarda a dopĺňa, že jednota tela a duše sa pominuli a oslobodená duša hľadá miesto, kam by mohla ísť.

M. Kasarda (vpravo).

9.38 – K slovu sa dostáva docent Martin Kasarda z Paneurópskej univerzity. Hovorí o deštrukcii verejnej diskusie virtuálnym priestorom. „Vášeň k pravde v diskusnom priestore nahrádza pravda vášne,“ píše sa v abstrakte jeho príspevku. Kasarda pôsobí ako vedúci ústavu mediálnej tvorby na Fakulte masmédií Paneurópskej vysokej školy. Zároveň je šéfredaktorom mesačníkov Magazín o knihách a Kultúrny život.

A je to to tam!

9.35 – Dekanka Čábyová podpísala s riaditeľkou Divadla Jána Palárika v Trnave Zuzanou Šajgalíkovou memorandum o spolupráci. „Vyjadrujem dúfanie a presvedčenie, že rovnako ako vy ste dynamická a moderná fakulta, aj my sa približujeme 21. storočiu. Teším sa na obojstrannú spoluprácu,“ dodáva riaditeľka Šajgalíková.

Martin Solík a tím Communication Today.

9.30 – Doktor Solík prezentuje nové číslo Communication Today. Hovorí o vizuálnom posune časopisu. Medzi novinky patrí tiež spustenie antiplagiátorského systému a načrtáva ďalšie prelomové zmeny v budúcom roku. „Do každého čísla evidujeme 30 štúdií, dostane sa ich tam iba deväť,“ konštatuje Solík.

9.26 – Docentka Zora Hudíková vyzdvihuje fotografie v aktuálnom čísle časopisu Ejmap od Jakuba Kovalíka a docenta Jozefa Sedláka. Slovo prenechala doktorke Petre Cepkovej, ktorá opäť ďakuje všetkým tvorcom časopisu.

Zdenko Mago a nová Acta Ludologica.

9.23 – Doktor Zdenko Mago predstavuje dve nové čísla časopisu Acta Ludologica. „Obe čísla majú bohatý obsah od domácich i zahraničných autorov. Pokrývame celú oblasť diskurzu digitálnych hier,“ popísal magazíny Mago.

Norbert Vrabec a MLAR.

9.20 – Docent Norbert Vrabec predstavuje nové číslo časopisu Media Literacy and Academic Research.
Vyjadruje radosť z toho, že žurnál prináša štúdie od autorov z celého sveta, napríklad USA.

9.16 – Granátové jablko v kategórii Absolvent získava Martin Frimmer. Tu sú jeho postrehy.
„Ďakujem celej fakulte, som hrdý, že môžem byť jej súčasťou aj po ukončení štúdia, veľmi si to vážim,“ ďakuje Frimmer.

9.14 – Ocenenie v kategórii Študent získava Peter Lančarič. Rozhovor s ním si prečítajte tu. 

9.13 – Prichádza vyhlásenie ceny Granátové jablko Mariána Matyáša. Marek Šimončič predstavil jeho prácu na FMK UCM. Sála tlieska na jeho počesť.

9.10 – K slovu sa dostáva pán rektor Roman Boča. Potešil sa organizácii a poprial veľa úspechov.

9.07 – Pani dekanka FMK UCM v Trnave Ľudmila Čábyová predstavila tému konferencie – Digital Universe. Dekanka špeciálne víta pána Matyáša, otca Mariána Matyáša, po ktorom je pomenovaná cena Granátové jablko. „Veľmi si vážime, že sem každý rok aj so Soňou chodíte,“ povedala Čábyová. Zároveň ostatným popriala príjemnú konferenciu plnú dobrých pocitov. Taktiež ďakuje organizátorom.

Zľava: M.Solík, Ľ. Čábyová, R. Boča, S. Gálik, P. Krajčovič.

9.05 – Organizátor Martin Solík oficiálne otvoril konferenciu a privítal všetkých účastníkov.