Učí ich, ako používať mobily a ako byť obozretný na internete. Spolu s doc. Vrabcom poskytli rozhovor pre Aktuality.sk.
Okrem seniorov sú v prostredi internetu zraniteľné aj deti. Médiami sú obklopené už od narodenia a je iluzórne si myslieť, že ich zavrieme do nejakej bubliny alebo vysadíme na opustený ostrov, kde na ne žiadne médiá nepôsobia, hovorí vedúci Katedry mediálnej výchovy Norbert Vrabec.
V rozhovore sa dozviete:
- ako prebiehajú kurzy digitálnej gramotnosti pre seniorov,
- čoho sa na internete boja,
- ako sme na tom s mediálnou gramotnosťou,
- čo bráni tomu vyučovať ju na školách,
- čo by pomohlo dostať ju medzi žiakov.
Na kurzy digitálnej gramotnosti k vám prichádzajú seniori, ktorí si chcú osvojiť tieto zručnosti. Stretávate sa aj s takými, ktorí držia smartfón v rukách prvý raz?
Švecová: Stáva sa to málokedy a nie je to ani dobré, pretože vtedy je človek dotlačený nejakou treťou stranou a ani nechce telefón používať. Nie je povinnosťou, aby ho využíval každý senior. Sú takí, ktorí na to nemajú fyzické predispozície – majú slabý zrak alebo narušenú jemnú motoriku. Na kurzy chodia takí, ktorí už mobil majú, ale nevedia, čo s ním. Chcú sa zlepšiť a vyriešiť konkrétne problémy. Alebo mobil len po niekom zdedili.
Ak sa pozrieme na samotný kurz, ako prebieha?
Švecová: Dôležité je, aby bolo prítomných viacero lektorov, ktorí sa jednotlivým klientom venujú. Na prvej lekcii vysvetľujeme, ako telefón funguje, čo je to operačný systém, a opisujeme základné charakteristické znaky a funkcie. Potom ideme ku konkrétnym aplikáciám, ktoré potrebujú. Učíme ich vyhľadávať na Googli písaním aj hlasom, používať mapy, cestovné poriadky alebo napríklad aj upravovať fotky.
Máme aj kurz zameraný na bezpečnosť na internete. Na konkrétnych prípadoch vysvetľujeme, že keď im napríklad príde email, nemajú klikať, hovorí vedúca Katedry digitálnych hier Magdaléna Švecová. Zdroj: pixabay.com
Seniori sa na internete môžu stať obeťami podvodov napríklad prostredníctvom nákupu na rôznych e-shopoch. Učíte ich využívať aj takéto služby?
Švecová: Je to tenký ľad. Niektorí s tým pracujú, pretože sa to naučili a majú v to dôveru. Najväčším problémom seniorov je však nedôvera a strach. Boja sa, že interakciou s mobilom sa dostanú niekam, kde ich niekto oklame, alebo kúpia niečo, čo by nechceli. Nechceme do toho zachádzať, pretože by sme pri nákupoch museli pracovať s ich kartami a to sú veľmi osobné údaje. Ale stále pribúda seniorov, ktorí nakupujú na internete.
Upozorňujete ich aj na rôzne nebezpečenstvá v podobne podvodných emailov či iných výziev?
Švecová: Máme ešte jeden kurz zameraný na bezpečnosť na internete. Na konkrétnych prípadoch vysvetľujeme, že keď im napríklad príde email, nemajú klikať. Alebo keď im pošta pošle, že nemajú vyzdvihnutú zásielku a nič si neobjednali, nemajú panikáriť. Oni sú si vedomí, že sa to deje a to zvýrazňuje ich strach z technológií.
Koronavírus preveril digitálne zručnosti mnohých učiteľov či žiakov, ktorí sa učili dištančne. Mal vplyv aj na schopnosti seniorov pracovať s modernými technológiami?
Švecová: Tým, že boli najviac izolovaní, komunikovali s blízkymi a ich digitálne zručnosti sa zlepšili. Pred pandémiu bolo problematické naučiť ich používať nejakú komunikačnú aplikáciu. Teraz už prichádzajú s tým, že ju majú v mobile a využívajú ju.
Pracujete so seniormi a zároveň učíte na vysokej škole. Ak si porovnáte prístup staršej generácie a študentov, v čom sa líšia?
Švecová: Keď idem z kurzu so seniormi, som nabitá energiou. Oni sú veľmi motivovaní, chcú sa učiť, dosahovať výsledky. Aj ako ľudia mi veľa dávajú, majú bohaté životné skúsenosti. Ja im zasa venujem svoj čas a je to pekná výmena. Pri študentoch mám pocit, že im občas chýba motivácia a prídu si iba odsedieť prednášky. Nie všetci, ale niektorí. Seniori majú v sebe potrebný drive.
Tým, že boli seniori počas pandémie najviac izolovaní, komunikovali s blízkymi a ich digitálne zručnosti sa zlepšili. Zdroj: pixabay.com
Ak sa pozrieme na iné možnosti, ktoré seniori majú, môžu sa takto vzdelávať aj inde než na vašich kurzoch?
Vrabec: Príležitostí stále pribúda. Venujú sa tomu rôzne organizácie aj iniciatívy. Na úrovni štátu sa realizuje aj národný projekt. Pripravujú sa v rámci neho vzdelávacie aktivity, kurzy, workshopy. Aktivity by mali prebiehať v regiónoch, čo je dobré, pretože jedným z problémov je nedostupnosť. Nemôžete čakať, že na kurz v Bratislave prídu seniori z východného Slovenska.
Švecová: Projekt spolupracuje aj s Jednotou dôchodcov Slovenska, ktorá má dobré štruktúry v obciach.
Ďalšou skupinou, ktorá je v prostredí internetu zraniteľná, sú deti. Kedy by sme ich mali oboznamovať s médiami a učiť ich digitálnym zručnostiam?
Vrabec: Médiami sú obklopené už od narodenia a je iluzórne si myslieť, že ich zavrieme do nejakej bubliny alebo vysadíme na opustený ostrov, kde na ne žiadne médiá nepôsobia. Neznamená to však, že by im mali rodičia nechávať voľnú ruku a od útleho veku posadiť dieťa pred tablet. Dôležitá je aktívna úloha rodiča, aby sprostredkoval dieťaťu vhodné obsahy a aplikácie, ktorých je naozaj veľké množstvo a sú navrhnuté špeciálne pre menšie deti .
Švecová: Treba myslieť na to, že tablet nie je náhrada trávenia voľného času. Niektorí rodičia ho deťom jednoducho dajú do rúk, nech sa bavia sami. Napríklad aj digitálne hry môžu byť prínosné, ak sa rodič hrá s dieťaťom – rozprávajú sa, zabávajú. Všetko s mierou. Dobré je využívať rôzne rodičovské zámky či obmedzovače, pretože deti si nevedia ustriehnuť čas.
» Prečítajte si celý rozhovor na Aktuality.sk.
Zdroj titulnej foto: unsplash.com/Jonathan Cooper