Rus Timur Loginov a jeho ukrajinská partnerka Anastasiia, bývalá študentka UCM, spomínajú na prvé dni vojenského konfliktu na Ukrajine.
V rozhovore pre atteliér.sk poukazujú na pozitívne i negatívne správanie verejnosti, ako aj na život v mnohými vnímanom kontroverznom vzťahu. Zároveň dávame do pozornosti, že Timur je laureátom Granátového jablka Mariána Matyáša z roku 2022. Granátovým jablkom fakulta oceňuje tých, ktorí počas uplynulého roka najvýraznejšie prispeli k rozvoju FMK alebo vykonali významný mediálny čin.
Rus a Ukrajinka. V dnešnom svete tvoríte netradičný, ba priam kontroverzný pár. Ako a kde ste sa spoznali?
ANASTASIIA: Začiatkom roka 2020 som pracovala ako lektorka angličtiny. Timur sa prihlásil na moje hodiny a tak sme sa zoznámili. Ako učiteľka a žiak.
TIMUR: Bolo to po mojej povinnej vojenskej službe, ktorú musí v Rusku absolovať kadžý muž. V mojom živote to nebolo dobré obdobie. Po jej skončení som chcel zmeniť svoj život a žiť niekde mimo Ruska. To bol jeden z dôvodov, prečo som začal so štúdiom angličtiny, vďaka ktorej sme sa s Nasťou spoznali.
ANASTASIIA: Po štyroch mesiacoch sme výuku prerušili, pretože som sa presťahovala na Slovensko, kde sa začalo moje štúdium na UCM v Trnave. Timur ma kontaktoval a zisťoval, prečo idem na Slovensko a aké sú tu podmienky na život. Keďže mal aj on iniciatívu odcestovať, o rok prišiel na Slovensko tiež.
Timur, môžeme teda povedať, že Anastasiia je dôvod, prečo študuješ a žiješ na Slovensku.
TIMUR: Áno. Vždy som chcel odcestovať, ale nevedel som kam, ako fungujú víza, povolenia a podobne. Keď Nasťa povedala, že na Slovensku sa jej páči univerzita, život a ľudia, povedal som si, prečo to neskúsiť. Taktiež mi pomohla nájsť agentúru, cez ktorú som sa sem dostal.
ANASTASIIA: Približne dva mesiace po Timurovom príchode sme spolu začali chodiť.
Anastasiia, spomínala si štúdium na UCM. Aký odbor študuješ?
ANASTASIIA: Študovala som na Fakulte sociálnych vied, avšak v roku 2022 odbor neprešiel akreditáciou. Jedna z poskytnutých možností bol prestup na štúdium verejnej správy, avšak tento odbor pre mňa nie je perspektívny. Keďže som cudzinka, vo verejnej správe môžem pracovať maximálne ako sekretárka. Ďalšia možnosť bola marketingová komunikácia na FMK, tú by som však musela začať študovať odznova. Sú s tým spojené poplatky za každý semester, preto som sa rozhodla nepokračovať v štúdiu.
TIMUR: Máme 26 rokov, dôležitejšia je pre nás už práca. Štúdium bolo dôvodom nášho príchodu na Slovensko, ale začínať odznova je nereálne. Milujem štúdium, no Nasťa už prácu má, takže aj jej pobyt môže byť klasifikovaný ako pracovný. Potreba študovať pre ňu neatraktívny odbor preto nemá význam.
Rusko-ukrajinská dvojica v kaňone Antelope v USA. Zdroj: instagram.com/loginov_tim
Akým jazykom sa dorozumievate v každodennej komunikácii? Predsa len ste každý z inej krajiny, so svojím vlastným jazykom.
TIMUR: Nepociťujeme jazykovú bariéru. Pre mňa je dobré, že Nasťa žila šesťdesiať kilometrov od ruských hraníc v meste Sumy, kde sa rozpráva miešanou ruštinou a ukrajinčinou. Doma sa teda rozprávame po rusky.
ANASTASIIA: Z Ukrajiny som bola zvyknutá rozprávať po rusky aj na gymnáziu, aj na univerzite. Bola to jedna z výhod života blízko ruských hraníc.
TIMUR: Poznám veľa ľudí, ktorí kvôli vojne prestali po rusky rozprávať. Možnosť komunikovať s Nasťou aj s jej rodinou v ruštine je preto pre mňa úžasná. Niekedy však zažívame vtipné chvíľky, keď Nasťa použije slovo, ktoré používali v jej okolí a myslela si, že je ruské, no ja som ho v živote nepočul.