Výstavu autorského dokumentu autorov a študentov Fakulty masmediálnej komunikácie UCM v Trnave a Vysokej školy výtvarných umení v Bratislave si budete môcť pozrieť od 8. októbra v Galérii Ľudovíta Hlaváča na Skladovej.
Keď sa pozerám na vystavené fotografie Goralov, vidím v nich hrdosť, radosť, energiu a lásku. Títo Gorali zo 4 krajín každoročne podnikajú symbolický výstup na Hrebienok, aby si tak pripomenuli historické putovanie svojich predkov z ich pravlasti počas valašskej kolonizácie.
„Goraľu, či ti nie je ľúto odchádzať z rodného kraja, smrekových lesov i hôľ? I goral pozrel na hory a utieral slzy rukávom. Hory opustiť treba kvôli chlebu… Poplač si, goraľu,“ spieva sa v goralskej hymne.
Typický goral bol hrdý, priamy, čestný, fyzicky zdatný, duchovne čistý a zároveň temperamentný. Táto etnická skupina postupne obsadzovala územia čoraz viac vzdialené od pôvodného domova, prijímala kultúru tamojšieho obyvateľstva a postupne s ním naoko splynula.
Pár slov o Goraloch
Naoko, pretože v hĺbke srdca to nie sú Poliaci, Česi, Ukrajinci či Slováci, ale hrdí Gorali, samostatná skupinka so svojím folklórom, zvykmi, tradičnými jedlami, jazykom. Skupina ľudí, pri ktorej človek hneď pri prvom kontakte zistí, že sú iní. V očiach goralských detí sa odráža úprimná radosť, v očiach starcov zase múdrosť znásobená rokmi, možno aj bolesť z prežitého, no tá neprevláda; najviditeľnejšia je (s)pokojnosť, spolupatričnosť a pokora, prameniaca z hlbokej nábožnosti. Neľahké podmienky života v horských oblastiach či vystavovanie sa vrtochom počasia sa podpísalo na ich vráskach, no paralelne s týmito vonkajšími znakmi možno badať i vrásky na duši. Gorali neskryjú to, akí sú.
A také sú aj fotografie študentov a pedagógov FMK, združených v Ateliéri komunikácie v médiu fotografie, spolu so študentkou Katedry fotografie a nových médií z bratislavskej VŠVU, ktorým sa podarilo preniknúť ku goralskej náture.
Tieto dve skupiny (fotografi verzus Gorali) sa navzájom otvorili, Gorali prijali fotografov medzi seba, považujú ich za priateľov a dovolili im nahliadnuť do svojho sveta. Určitým spôsobom vidím vizuálnu podobnosť s fotografickým dielom Karola Plicku, Pavla Socháňa či Martina Martinčeka. Fotografia si nedrží odstup, ale, naopak, stala sa médiom komunikácie medzi dvoma odlišnými svetmi. Dôkazom je aj táto výstava.
Kde? Galéria Ľudovíta Hlaváča, FMK UCM, Skladová 2, Trnava
Kedy? Otvorenie výstavy 8. októbra 2019 o 15.00 hod. a potrvá do 4. novembra 2019. Galéria je otvorená od pondelka do piatka od 9.00 – 19.00.
Kurátori výstavy a autori textu: Mgr. Eva Jonisová a Mgr. Kristián Pribila
Vystavujúci autori: Jozef Sedlák, Peter Lančarič
Vystavujúci študenti: Patrícia Beličková, Eva Jonisová, Lukáš Kala, Aneta Kmecová, Kristián Pribila (FMK UCM), Petra Brčáková (VŠVU)
Výstavný projekt odborne pripravil Ateliér komunikácie v médiu fotografie na FMK UCM v Trnave pod vedením pedagógov doc. MgA. Jozefa Sedláka, Mgr. art. Petry Cepkovej, ArtD., Mgr. Petra Lančariča, PhD., doktorandov Mgr. Evy Jonisovej a Mgr. Kristiána Pribilu.