Naši fotografi vystavujú vo fakultnej galérii aj v trnavskom divadle

Pri príležitosti 10. výročia univerzitnej Galérie Ľudovíta Hlaváča (GĽH) pedagógovia a študenti, združení okolo Ateliéru komunikácie v médiu fotografie, sprístupňujú pre verejnosť dve výstavy v Trnave.

Vystavené práce boli realizované v akademických rokoch 2011 – 2021. Projekty oboch výstav z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.

Rekonštrukcia obrazových spomienok na Skladovej

Študenti, absolventi a pedagógovia v priestoroch Galérie Ľudovíta Hlaváča na FMK UCM v Trnave v utorok 14. septembra o 15.00 hod. otvoria výstavu s názvom Rekonštrukcia obrazových spomienok /gorila/nežná/prezidentské voľby/voľby/. Kurátorom je doc. MgA. Jozef Sedlák.

Fotografický archív študentských prác na FMK UCM v Trnave uchováva po desiatich rokoch koncepčnej práce s médiom fotografie bohatý archívny a obrazový materiál. Šírkou interpretácie vizuálne mapuje nielen viditeľnú realitu – verejný priestor, ale aj udalosti, príbehy ľudí či urbánny alebo environmentálny priestor. Dokumentárne fotografie študentov predmetu žurnalistická fotografia zaznamenávajú v časových intervaloch spoločensky známe udalosti protestov Gorila (január – marec 2012), prezidentské voľby (marec 2019), výročie Nežnej revolúcie (november 2019) a parlamentné voľby (február 2020).

Zdroj: Róbert Fritz

Táto téma predstavovala pre študentov výzvu dostať sa do priestorov – verejných miestností samotného aktu volieb alebo na diskusné relácie kandidátov, resp. do centrál politických strán a zaznamenať atmosféru volieb. Zábery tak zachytávajú popri reprezentatívnosti (narušenosti) bilbordov, verejných priestranstvách, univerzitných diskusiách, mítingoch aj samotných politických kandidátov, ich ľudské reakcie, niekedy groteskné nechcené situácie.

Zdroj: Andrea Blichová

Línia kritickej, grotesknej či vážnej interpretácie nemá teda zamlčovať predpoklady nového pohľadu, generačnej výmeny a skúseností. Naopak, školské cvičenia majú zviditeľniť premeny dokumentu, preskúmať ich platnosť tak z hľadiska možnosti individuality autora, ako aj teórie fotografie. Na druhej strane majú strážiť normatíva média fotografie, vyvarovať sa falošného znovunadobudnutia pravdy (fotografovanie je vždy hodnotenie o dôveryhodnosti obrazu), ktoré sa príliš odchyľuje od tradičného technologického stavu, čím sa fotografia sama deštruuje a stáva sa nepodstatnou paradigmou vizuálnej kultúry.

Posledný sen sa presúva do mesta

Výstava s názvom Posledný sen o budúcnosti, ktorá bola doteraz prístupná v spomínanej GĽH, bude v ten istý deň, teda v utorok 14. septembra, reinštalovaná v priestoroch trnavského Divadla Jána Palárika. Pre epidemiologickú situáciu sa slávnostná vernisáž neuskutoční, o 16.00 hod. však bude výstava sprístupnená verejnosti formou komentovanej prehliadky. Kurátorkou výstavy je Mgr. art. Petra Cepková, ArtD.

Posledný sen o budúcnosti reflektuje tému antropocénu. Moderné dejiny ľudstva píšu svoju neslávnu históriu najmä vďaka produkcii plastov, ktorá prešla z 1 milióna ton na 300 miliónov ton za rok, a neustále dochádza k výraznému rastu populácie, industrializácie, urbanizácie a globalizácie. S istotou však môžeme tvrdiť, že antropocén je znepokojivým konceptom.

Zdroj: Rastislav Kupšo

 

Študenti mapovali a zaznamenávali konkrétny krajinný alebo mestský priestor v kombinácii s poetickou výpoveďou, poukazovali na našu spoločenskú klímu cez neviditeľné súvislosti vzťahujúce sa ku kultúrnym, geografickým a biologickým vrstvám, ako aj na časopriestorové charakteristiky miesta a jeho génia loci. Hybridizácia sa v ére postčlovečenstva a v aktuálnom vizuálnom fotografickom jazyku už nedotýka iba tvaroslovia ako takého, ale stále častejšie zasahuje aj do samotného média a jeho filozofie, nevynímajúc pri tom ani premeny obsahové, štrukturálne, teda narábajúce s kontextmi tela, portrétu a dokonca aj konceptuálneho dokumentu. A antropocén sa pomerne rýchlo stal jedným z hlavných naratívov našej doby.

Súbory na stiahnutie:

Zdroj titulnej foto: Dominika Bajerlová