Zlepšenie komunikácie medzi politikmi/političkami a novinármi/novinárkami, vytvorenie nových kontrolných orgánov či podpora etickej žurnalistiky. To sú len niektoré z odporúčaní odborníkov a odborníčok aj z FMK.
Akademici a akademičky z európskych výskumných centier, zastúpenými i Fakultou masmediálnej komunikácie UCM v Trnave, identifikovali problémové oblasti a príležitosti európskych mediálnych systémov. Výsledkom je súhrn odporúčaní na zlepšenie mediálneho prostredia určený pre vlády jednotlivých krajín.
Odporúčania sú jedným z výstupov projektu MEDIADELCOM, ktorý sa zameral na dôkladnú analýzu mediálneho prostredia za ostatných 20 rokov a jeho vplyv na demokratické procesy, občiansku informovanosť a formovanie občianskej spoločnosti.
V mediálnej gramotnosti zaostávame
„Akademické tímy zo 14 európskych krajín prevažne strednej a východnej Európy, kde Slovensko zastupuje Fakulta masmediálnej komunikácie Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave, porovnali slovenské médiá s mediálnymi systémami iných európskych krajín. Zistenia naznačujú, že Slovensko sa stretáva s viacerými výzvami v oblasti dôvery v médiá, kde sa umiestnilo na úrovni štátov ako Grécko či Maďarsko, čo vyvoláva určité obavy o nezávislosť a objektivitu spravodajstva ovplyvňovaného politickými a podnikateľskými záujmami,“ uviedla dekanka FMK Ľudmila Čábyová.
V mediálnej gramotnosti patrí Slovensko do skupiny spolu s Chorvátskom a Talianskom, pričom len Bulharsko a Rumunsko mali horšie výsledky. Naopak, v roku 2023 dosiahlo Slovensko lepšie hodnotenie v oblasti slobody tlače, kedy predstihlo dokonca Nemecko, keď sa umiestnilo na 17. mieste zo 180 hodnotených krajín.
Problémové oblasti a odporúčania
Na základe domácich a medzinárodných správ, výskumov a analýz výskumníci a výskumníčky z projektu MEDIADELCOM identifikovali niekoľko rizikových oblastí a formulovali odporúčania pre politikov/političky, akademikov/akademičky a ďalších aktérov a aktérky.
Medzi hlavné problémové oblasti na Slovensku patria:
- nedostatočný výskum v oblasti médií, najmä regulácia slobody tlače a prejavu,
- absencia uznávanej novinárskej organizácie a vysoká koncentrácia mediálneho trhu,
- politizácia a znižovanie plurality verejnoprávnych médií,
- nejasnosť vlastníctva médií a pomerne veľký potenciál pre manipuláciu obsahu,
- nedostatočné nástroje na zodpovednosť médií a nízka mediálna gramotnosť.
Medzi odporúčania pre Slovensko patria:
- legislatívne kroky na posilnenie ochrany novinárov/novinárok a nezávislosti médií,
- vytvorenie nových kontrolných orgánov pre médiá,
- podpora etickej žurnalistiky a vzdelávacích iniciatív,
- zlepšenie komunikácie medzi politikmi/političkami a novinármi/novinárkami a podpora profesijných novinárskych organizácií,
- zvýšenie transparentnosti vlastníctva a financovania médií,
- realizácia programov na zvýšenie mediálnej gramotnosti.
O výsledkoch projektu informovala dekanka Čábyová aj na RTVS, záznam relácie Aktuálne :24 je dotupný v archíve na tomto linku (v čase od 10:47).
O projekte MEDIADELCOM
Projekt MEDIADELCOM je vo svojej záverečnej fáze, pričom finálna etapa bude zahŕňať konferenciu a prezentáciu výsledkov na pôde Európskej komisie v Bruseli, ktorá je naplánovaná na 15. – 16. februára 2024.
Projekt s názvom „Kritický prieskum mediálnych rizík a príležitostí pre deliberatívnu komunikáciu: vývojové scenáre európskeho mediálneho prostredia“ (MEDIADELCOM) (Critical Exploration of Media Related Risks and Opportunities for Deliberative Communication: Development Scenarios of the European Media Landscape“ (MEDIADELCOM)) sa uskutočňuje v spolupráci so 17 európskymi výskumnými centrami (univerzitami, mimovládnymi organizáciami) zo 14 krajín Európy. Navrhovateľom a koordinátorom výskumu je prof. Halliki Harro-Loit z univerzity v Tartu (Estónsko).
Projekt je financovaný z prostriedkov Európskej únie v rámci výskumného a inovačného programu Horizon 2020. Viac informácií o projekte je dostupných na stránke https://www.mediadelcom.eu/.
Zdroj titulnej foto: unsplash.com/Nijwam Swargiary