V rámci cyklu Projekty mimo učebne predstavujeme pedagóga, ktorého poznáme skôr ako človeka „od zvuku a videa“. Málokto vie, že už tretiu sezónu sa stará o univerzitné včely.
Bola to iniciatíva bývalého rektora, pána profesora Boču, no súčasné vedenie UCM je zároveň tejto aktivite rovnako naklonené a dostáva sa jej veľkej podpory. Doktor Dušan Blahút z Katedry umeleckej komunikácie hovorí, že sa pre túto myšlienku hneď veľmi nadchol, bol jedným z mála, kto mal so včelami skúsenosti.
„Začali sme takpovediac na zelenej lúke, respektíve na čiernej streche školy,“ spomína na začiatky. Museli nakúpiť úle, včely, všetko základné vybavenie, následne sa pustil do práce.
Nemusí byť na to sám
Pôvodne mali ambíciu, že sa o „UNI včely“ nebude starať sám, ale na pomoc si prizve niekoho zo študentov, doktorandov či pracovníkov. „Jeden rok sa to aj podarilo. Mal som študenta, ktorý sa o včely začal zaujímať. Žiaľ, po bakalárskych štátniciach sa rozhodol v štúdiu nepokračovať. Dodnes sme ale v kontakte, pravidelne sa pýta, ako sa majú včielky,“ hovorí.
Za veľké pozitívum považuje to, že záujem bývalého študenta o včelárstvo pretrváva a doma na východnom Slovensku si chce u deda otvoriť vlastnú včelnicu. Okrem neho s Blahútom dodnes pri včelách spolupracuje jedna doktorandka.
„Je to ako v prírode – raz je oblačno, raz svieti slnko, počty včelstiev kolísajú,“ odpovedá na otázku, koľko včelích rodín máme na streche univerzity. Dodáva, že aby sa o ne popri iných povinnostiach stíhal starať, rozhodli sa pre maximálne 4-5 včelstiev. Ide o časovo náročnú aktivitu, hlavne v tomto období sa včelám treba venovať intenzívnejšie.
Pedagóg Dušan Blahút nerozumie len audiovizuálnej, multimediálnej tvorbe či 3D grafike, ale aj včelám. O tie univerzitné sa stará už tretiu sezónu.
Naštartoval to víkend so včelami
Doktor Blahút sa nestará len o UNI včely, má aj svoje (zároveň s úsmevom dodáva, že za svoje považuje aj tie univerzitné). S myšlienkou, že sa stane včelárom, sa pohrával už veľmi dávno. Prezrádza, na základe čoho sa zo sna stala skutočnosť: „Pred pár rokmi som od manželky dostal k výročiu dar v podobe víkendového pobytu pri včelách. Najskôr som sa toho extrémne bál – budem celý doštípaný, stojí mi to za to? Dopadlo to ale nad moje očakávania.“ Následne si toho o včelárstve začal veľa čítať a študovať.
Vraví, že včelárstvo je špecifické v tom, že aj keď sa mu človek venuje 10 rokov, stále je začiatočník: „Máš za sebou len 10 sezón, to znamená, že včely 10-krát niečo spravili. No každý rok je iný, málokedy sa situácia zopakuje. Stále sa učíš.“
Použi zápisník alebo aplikáciu
Aký by mal byť včelár, čo sa od neho očakáva? Blahút poukazuje na fakt, že každé včelstvo sa môže správať inak a treba k nemu pristupovať individuálne. Preto je dôležité mať zápisník alebo dnes trebárs aj aplikáciu, kde si človek zapisuje všetky podrobnosti o stave konkrétneho včelstva, čo si vyžaduje a pod.
Druhá vec je liečenie, v súčasnosti je potrebné včely liečiť celoročne. Ďalším problémom je kliešť: „On je na včelách vždy a všade, vo všetkých včelstvách. Musíme ho udržať v takej miere, aby včelstvo nezlikvidoval, lebo keď to človek zanedbá, dôsledky budú fatálne a včely to neprežijú.“ Okrem toho sa vyskytujú aj iné choroby, včelár je teda pre svoje včely akýmsi permanentným doktorom. Na výber má tzv. tvrdú aj mäkkú chémiu, a aj keď sa Blahút snaží byť eko včelárom, nie vždy sa to dá, lebo v takých prípadoch bývajú veľké straty na včelách.
Máme nebodavé včely
Kto má záujem o exkurziu, prípadne by pedagógovi s univerzitnými včelami rád pomáhal, môže sa mu jednoducho ozvať. „Na streche máme všetko potrebné vybavenie, aj oblek s klobúkom. Môžem všetko ukázať, otvoriť včelstvá… Je však dobré, keď človek vie, či má po pichnutí väčšiu reakciu. Aj ja som v začiatkoch dosť opúchal, ale už sa to zmenilo,“ hovorí.
Prezrádza, že sám mal v sebe naraz možno 15 žihadiel, vtedy sa už človek cíti mierne omámený, nie je to príjemná situácia. „Včela ma bodne, keď ja spravím niečo zlé – sama od seba nie,“ vraví skúsený včelár. Dodáva že veľa závisí aj od genetiky: „Tu v škole máme včelstvá nebodavé, pokojne môžeš bez rukavíc položiť ruky na včely a ony ťa nebodnú.“
Kedysi po bodnutí opúchal, dnes už pre skúseného včelára žihadlá nie sú problémom.
V meste im je dobre
I keď by sa mohlo zdať, že na vidieku majú včely vhodnejšie podmienky, nemusí to tak byť. Podľa univerzitného včelára im je u nás, na streche uprostred Trnavy, veľmi dobre. „Keď na poliach pri dedine odkvitne repka, je to pre včely ako púšť a treba ich začať prikrmovať. Oproti tomu je mesto rozmanitejšie. Mám aj kamaráta včelára, ktorý je v Trnave evanjelickým kňazom. Pri promenáde majú okolo kostola veľkú záhradu, je tam tiež vodný zdroj aj stromy, tým včelám je naozaj veľmi dobre.“ Mesto včelám ponúka širšie možnosti, podľa Blahúta je teda rovnocenné alebo v niektorých prípadoch aj lepšie ako dedina.
UNI včelám je na streche školy uprostred mesta dobre, majú všetko, čo potrebujú.
„Niekto povedal, že keď nebudú včely, do štyroch rokov ľudstvo zahynie. Nebral by som to však tak tragicky,“ hovorí na záver. Včely sú jedným z opeľovačov, ale nie sú jediné. Prečo ich potrebujeme? „Je to tvor veľmi spoločenský a každá včela vie, čo má robiť. Z tohto fungujúceho organizmu by sme si mali brať príklad.“
Zdroj fotografií: FMK/Matej Majerský