Smolenický zámok privítal 15. – 16. apríla domácich a zahraničných mediálnych odborníkov, pedagógov a doktorandov na konferencii Megatrendy a médiá 2014, tentokrát s podtitulom „Komunikačné polia v mediálnom priestore“. Súčasťou programu prvého dňa bol aj diskusný blok českého úderného tria – novinára a spisovateľa Karla Hvížďalu, redaktora Daniela Anýža a moderátora Václava Moravca.
Na konferencii Fakulty masmediálnej komunikácie UCM v prostredí Smolenického zámku sa zišli i významní zahraniční hostia. Pozvanie do diskusie v rámci prvej sekcie v hlavnej sále prijali Karel Hvížďala, Daniel Anýž a Václav Moravec.
„Človek z komerčného média má o novinách určitý ideál. Médiá sú tie, ktoré sa musia nezávisle a objektívne pozerať politikom a ostatným účastníkom verejnej sféry pod prsty. Realita je v Českej republike iná. Hlavný problém vidím vo veľkých finančných problémoch. Prejavuje sa to pomalým poklesom inzercie, následným prepúšťaním a absenciou zahraničných redaktorov“ tvrdí redaktor Hospodárskych novín v Čechách Daniel Anýž. Vyjadril znepokojenie, že kultúra českých tlačených médií je v súčasnosti v horšom stave, než bola pred desiatimi rokmi. „Verím tomu, že ak budeme rozlišovať medzi médiom a žurnalistikou ako odborom, dobrá novinárčina sa udrží,“ dodáva.
Následne sa do diskusie pridal Václav Moravec. Pre zúčastnených si pripravil príspevok pod názvom Mediálny systém v ČR po roku 1989. Nedokončená transformácia alebo permanentná transformácia? „Po páde autoritárskeho režimu v niekdajšom Československu na konci roku 1989 začala transformácia mediálneho systému. Centrálne riadené médiá sa pod kontrolou štátu, KSČ a strán Národnej fronty začali meniť, a to v systéme postavenom na pluralite médií,“ hovorí Moravec. Ako príklady nedokončenej transformácie mediálneho systému v ČR uviedol premenu štátnych médií na médiá verejnej služby. Verejnoprávne médiá – Český rozhlas a Česká televízia – sa stali „parlamentným médiom“. Prispela k tomu aj kríza v ČT na prelome rokov 2000/2001. „Kríza prehĺbila závislosť médií verejnej služby na Poslaneckej snemovni. Práve výsledok krízy v ČT a Kódex ako samoregulačnú normu schvaľuje Poslanecká snemovňa. Druhým prvkom nedokončenej transformácie je snaha politikov o prísnejšiu externú reguláciu médií a neschopnosť médií využiť priestor k samoregulácii,“ tvrdí Moravec.
Karel Hvížďala sa do diskusie zapojil slovami: „Verejnoprávne médiá trpia odvtedy,odkedy sa v starej dobe zmenila British Broadcasting Company na British Broadcasting Corporation.“ Médiá verejnej služby netrpia len v Čechách a na Slovensku, ale aj v Taliansku, Portugalsku, Grécku, Španielsku. Všetko závisí od historického kontextu, v ktorých sa vyvíjali. „My sme vychádzali z nemeckého mediálneho systému a zákona. Veľký problém nastal pri obsadzovaní členov do regulačných orgánov. V Nemecku fungujú zástupcovia relevantných politických strán, odborov, cirkvi, občianskych združení, a práve tí volia členov regulačných orgánov zo skupín mediálnych odborníkov, ktorí sú napr. univerzitní profesori. Tí chápu, o čom to všetko je,“ rozpráva Hvížďala. Poukázal aj na problém komerčných médií. Základný problém vidí v tom, že podnikatelia, ktorí si médium kúpia, nepoznajú dostatočne mediálne prostredie.
Do diskusie sa zapojili docentka Hana Pravdová a profesor Dušan Pavlů. Zaznelo niekoľko výrokov, okrem iného tiež myšlienka bývalého prezidenta ČR Václava Klausa: „Prezidenta nám vyberú médiá a voliči ho potom schvália“ a Williho Wewera: „Peniaze a médiá dokážu viac ako tanková divízia“, a tiež „Médiá by mali byť o politike, a nie o politikoch“.
Možno teda hovoriť o demokratizačnej funkcii médií?
Hvížďala: „tvrdí sa, že mediálna socializácia je veľmi preceňovaná. V európskom priestore skončila v 60. – 70. rokoch 20. storočia, dnes už nefunguje. Sú to skôr povery, než exaktne dokázateľné fakty. Najväčší príklad môžeme vidieť u nás doma, spojený s veľkou podporou kniežaťa a výhrou Miloša Zemana.“ A pokračuje: „dnes existujú redakcie, ktoré majú iba 50 redaktorov. V Nemecku sa diskutuje o tom, či možno vydávať seriózne noviny s menej ako 300 redaktormi. Pohybujeme sa v úplne odlišnom prostredí.“
Moravec: „výroky politikov, to sú ich predstavy, ktorými sa snažia ospravedlniť. Pokiaľ rozumieme demokratizačnou funkciou slobodnú výmenu informácií, tak existuje, ale treba povedať, že nám demokracia mediálneho systému prechádza transformáciou.“
Anýž: „Médiá a peniaze sú lepšie ako tanková divízia. Verím, že žurnalistika ako remeslo a odbor prežije, prežije vo svojich najprofesionálnejších podobách, kde sa nebudú miešať spravodajstvo a názory.“
V šiestich sekciách diskutovali účastníci o demokratizačnej funkcii médií, kognitívnych procesoch v mediálnej komunikácii, perspektívach ochrany mediálneho publika, globalizácii marketingu, otázkach zvyšovania právneho vedomia v neprávnických študijných odboroch a usilovali sa tiež objasniť humanizačné aspekty elektronických médií. Program pokračoval večerným rautom so spoločenským programom a diskusiami druhého dňa.
Text: Zdenka Sekerešová