Skúmanie fotografického obrazu ako reklamného komunikátu v kontextoch estetických a etických hraníc reklamy je hlavnou myšlienkou výstavy študentov druhého ročníka predmetu Reklamná fotografia a dizajn.
Výstava prezentuje fotografiu ako reklamný komunikát v kontexte estetických a etických hraníc reklamy. Vernisáž výstavy sa uskutočnila 26. septembra 2017 v Galérii Ľudovíta Hlaváča. Fakultná galéria ňou otvorila nový akademický rok 2017 / 2018. Výstava potrvá do 30. októbra 2017.
O výstave
Práce jednotlivých študentov majú na prvý pohľad veľa spoločných znakov a symboliky. Stále pretrváva veľké očarenie z čiernobielej fotografie, ktoré napríklad v spôsobe interpretácie témy Psycha a reklamy na sprchu je opodstatnené a reaguje recyklačne na historické obdobie čiernobieleho filmu a analógovej fotografie.
Pri jednotlivých realizáciách tém reklamy na sprchu, bozk alebo klobúk využívajú študenti intuitívny spôsob interpretácie tém. V motívoch často vidíme autobiograficky alebo esteticky vypätý okamih (príbeh, udalosť, záležitosť), pri ktorých je dôležité nielen sebauvedomenie si tvorivého procesu, ale tak isto je dôležité obrazové narábanie s efektom.
„Cez fotografické prerozprávanie príbehov reagujú na obrazový smog v reklame, ktorý je návykovým a podvodným spôsobom tvorí akýsi hromozvod úzkosti.“
Pre mladých ľudí je signifikantný záujem o skúmanie a prekonávanie hraníc v reklame vo vzájomne nesúvisiacich významových rovinách, nevynímajúc bizarnosť, expresivitu, horor, grotesku, iróniu či obsahové kontrasty. Všeobecná nestabilita estetiky a výrazových prostriedkov v umení a reklame potrebujú obsiahlejší časový a obrazový úsek na vyjadrenie myšlienky a obsahov.
Študenti vo svojich prácach dávajú divákovi otázky, ako možno v rámci tejto nestability dávať tvar myšlienke a stanovovať obrysy vnútorného sveta reklamy. Cez fotografické prerozprávanie príbehov v hraniciach jediného obrazu alebo v sérii obrazov tak reagujú na obrazový smog v reklame, ktorý je návykovým a podvodným spôsobom tvorí akýsi hromozvod úzkosti.
„V tomto tieňovom divadle, paralelnom svete mechanických obrazov je skrytá parafráza tvorivej odvahy mladého človeka, skúmať jemu vlastné možnosti autenticity.“
Predstava je ľahká, jej naplnenie je ťažké, lebo nie je možné dohodnúť si stretnutie a stanoviť hodinu, v ktorej sa zrodí dobrá (najlepšia) reklamná fotografia či výstava. Nakoniec pri každom projekte výstavy sa nesnažíme riešiť len vlastné diela študentov, ale dôraz sa kladie na dramaturgiu a koncept inštalácie ako celku. Zámerom prezentácie týchto cvičení a programu galérie nie je len vystaviť fotografie, zmyslom výstavy je urobiť výstavu, ktorá má zmysel a má myšlienku.
autor: Jozef Sedlák
foto: Marcel Nagy