Pri príležitosti 20. výročia založenia Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave a 30. výročia mobilitného programu Erasmus vám už tradične prinášame zaujímavé príbehy našich Erasmákov. Patrícia Kršková je ďalšou študentkou, ktorá absolvovala „výlet“ u našich bratov Čechov a to priamo v hlavnom meste.
To sa tam ideš učiť po česky? Prečo si si nevybrala iné miesto? Tak zneli otázky väčšiny známych a kamarátov, podľa ktorých je ideálnym miestom pre program Erasmus krajina s morom a nekonečnými plážami. Samozrejme, no svoje čaro majú aj mestá, o ktorých si myslíme, že ich dobre poznáme. Nejeden Slovák strávil veľa víkendov obdivovaním stovežatej, preto takýto výber považuje za hlúposť a plytvanie možnosťami. Ja nie.
„Hoci som absolvovala aj české predmety, nebola núdza o využitie angličtiny v praxi.“
Na svoje štúdium na súkromnej Univerzite Jana Amosa Komenského som sa veľmi tešila. Áno, používala som češtinu, písala som aj po slovensky, no či už v škole, alebo vo voľnom čase je len na študentovi, čo zažije a ako sa k ponúkaným príležitostiam postaví. Hoci som absolvovala aj české predmety, nebola núdza o využitie angličtiny v praxi. Stačí tak málo – napríklad bývať na internáte, prihlásiť sa na hodiny s výučbou v angličtine, ísť večer s kamoškami von alebo sa vydať do zahraničia so skupinkou ďalších študentov z Austrálie, USA, Británie, Talianska či (počas môjho pobytu hojne zastúpeného) Španielska.
Organizácia mimoškolských aktivít bola na mojej škole, popravde, mizerná. Nebyť ostatných Slovákov – spolužiakov, mala by som zo začiatku pobytu dosť zlé pocity. Všetko sa to ale rozbehlo po tom, čo začalo vyučovanie. Kvôli faktu, že šlo o súkromnú školu, bolo žiakov v triedach menej, no prístup učiteľov o to lepší. Nechýbali návštevy v mediálnych inštitúciách, za môjho štúdia napríklad v TV Nova a jedno z českých rádií. Spoznali sme nových ľudí, trávili s nimi čas a už to zrazu neboli nevyplnené popoludnia v pochmúrnom studenom počasí. Boli sme predsa v jednom z najkrajších miest Európy!
„Kto hovorí, že už prešiel celú Prahu, mýli sa.“
Kto hovorí, že už prešiel celú Prahu, mýli sa. Možno tak centrum a typické pamiatky, tí scestovanejší aj niekoľko ukrytých miest. Bývala som v nej päť mesiacov a stále sa vynárajú nové a nové miesta, ktoré sa oplatí vidieť. Tu je nová výstava, tam voľný vstup, letné kiná, festivaly, koncerty či večery strávené na Náplavke, alebo v centre mesta. Jednou z obrovských výhod pobytu v Prahe bola jej poloha. Aj pre tých, čo žili iba z grantu, existovalo stále nespočetne veľa možností.
Príležitosti sa núkali prakticky samé od seba. Poľský Vroclav za 30 korún?! Extrémne lacný Berlín a let do Bruselu, kde nás ubytovala samotná študentská organizácia ESN? Keď sa chce, tak sa naozaj dá. Pravda, za pomoci ďalších vynaliezavých ľudí. Praha je krásna, no nevyužiť možnosť cestovať ďalej by bolo hriechom. Ak sa vám pošťastí, jedna cesta vás vyjde iba toľko, ako keď si zájdete na pivo. Čo však robiť, ak nemáte dobrodružných kamarátov? Podobnú situáciu som zažila v marci, keď sme sa s kamarátkou vybrali tým pravým študentským „párty busom“ do Amsterdamu. Spočiatku sme nepoznali nikoho, no hneď v prvý večer sme už brázdili nočné ulice ako dlhoroční kamaráti.
V meste je veľa študentských organizácií, ktoré slúžia práve na to, aby spájali čo najviac ľudí z celého sveta. Skúste jeden z ich výletov a uvidíte, že naň nikdy nezabudnete. Za zmienku stoja aj miesta neďaleko Prahy. Čo tak preslávený Karlštejn, Plzeň, Karlovy Vary či Drážďany, ktoré sú vzdialené len hodinku cesty? Za seba odporúčam trošku vzdialenú, no čarovnú Kutnú Horu s jej strašidelnou Kostnicou a zhruba dvadsať minút vzdialené Lidice, ktoré rozprávajú smutný príbeh samé o sebe…
„Na celom pobyte ma mrzí jediné – že som nad niečím takým uvažovala až príliš neskoro a vycestovala ako štvrtáčka.“
Na celom pobyte ma mrzí jediné – že som nad niečím takým uvažovala až príliš neskoro a vycestovala ako štvrtáčka. Ak váhate, skúste to. Verte si a pokúste sa o podobný pobyt v bakalárskom aj v magisterskom ročníku! Bude to rozhodne najlepšia skúsenosť, akú vám škola prinesie.
Patrícia Kršková, Magisterka 1.ročník