tomáš farkaš

Tomáš Farkaš o mainstreamovej hudbe: Pre mňa sú to často kópie iných kópií

Keď práve neučí na FMK, tak sa vo voľnom čase venuje hlavne rodine alebo tvorbe ambientných zvukov. V rozhovore nám doktor TOMÁŠ FARKAŠ povedal, čo pre neho znamená hudba a ako si užil svoj prvý onlinový koncert. 

Dozviete sa napríklad:

  • aké zručnosti sú potrebné pre potenciálneho zvukára,
  • čím sa dá nahradiť zvuk dažďa, keď práve neprší,
  • o čom je jeho nová kniha,
  • aká je to ambientná hudba a čo má spoločné s maľbami
  • a mnoho iného.

Aké sú vaše začiatky so zvukom?

Myslím, že to bolo ešte na základnej škole. Začal som sa zaujímať o zvuk z toho hľadiska, že som sa učil používať prvé softvéry, ktoré robili hudbu. To bolo v podstate už desiatky rokov dozadu. Snažil som sa ich nejak pochopiť a pracovať v nich. A potom, počas strednej školy, som sa dostal ku svojej prvej elektrickej gitare z bazáru a začal som ju skúšať nahrávať a vrstviť. To boli moje prvé pokusy s nahrávaním. Základy toho, ako teraz pracujem so zvukom, mi položila práve FMK, kde som začal chodiť na hodiny zvuku, ktorý teraz aj učím. Od toho momentu som sa posúval hore, čo sa týka softvérov a technológie.

Spomenuli ste, že ste začali hrať na elektrickej gitare. Ovládate aj ďalšie hudobné nástroje?

Je to u mňa veľmi špecifické. Som jeden z tých typov, ktorý má u seba veľa hudobných nástrojov, ale hrať tak, ako nejaký naozajstný muzikant, neviem ani na jeden. Mám doma basgitaru, dve gitary, akordeón, harmoniku, flautu a tak ďalej. Na všetkých viem zahrať tie veci, ktoré ja sám potrebujem vo vlastnej hudbe dosiahnuť. U mňa to vždy bolo celé založené na experimentálnom sound dizajnovom leveli. Nahrávam si zvuky, potom ich vložím do počítačových softvérov, kde si z nich vyrábam vlastné nástroje, ktoré už potom programujem a hrám pomocou MIDI kontrolérov. Vďaka tomu ten nástroj neznie tak, ako znel pôvodne, ale je to skôr nástroj, ktorý človek nerozozná, pokiaľ nevie, z čoho to je vyrobené.

Človek nemá vždy po ruke dážď a musí vedieť, že keď použije upravený zvuk jemne pražiacej sa slaniny, tak ho tým dokáže nahradiť.

Potrebuje mať človek na prácu so zvukom talent alebo v tom môže byť dobrý každý?

Nerád by som slovo talent spájal napríklad so sebou. V prvom rade musí mať človek pre to zapálenie a túžbu tvoriť. To je asi ten prvý základný bod, z ktorého musíte vychádzať. Myslím si, že každý má potrebu tvoriť. U niekoho to je maľovanie, iní zase robia hudbu, prípadne využívajú kreativitu v marketingovej firme na vymyslenie kampane. U mňa to bola práve tá túžba tvoriť a dostať zo seba rôzne abstraktné idey, ktoré by inak, ako hudbou nešli. Nadanie podľa mňa potrebujete na to, aby ste sa na tie nástroje naučili hrať dokonale.

Ako by mal človek, ktorý sa chce venovať zvuku, začať? Sú na to potrebné nejaké vstupné náklady na techniku?

Ja sa snažím posúvať mojim študentom filozofiu, že technika nie je až taká dôležitá. V súčasnosti žijeme v dobe, v ktorej sa dá za málo peňazí robiť veľa muziky. Za úplné minimum si viete nakúpiť zvukové karty a mikrofóny. Plno kvalitných softvérov je aj zadarmo a nemusíte si ich kupovať za tisíce eur tak, ako tomu bolo kedysi. Často majú v sebe zakomponované vlastné inštrumenty, čiže ak sa človek pre niečo takéto rozhodne, dokáže mať k dispozícii obrovskú paletu zvukov.

Podľa mňa to je hlavne časová investícia, pretože aj miest, kde sa to môžete naučiť, je dosť veľa. Už to nie je iba škola alebo nejaký kurz, ktorý si musí človek zaplatiť, ale v podstate 90 % všetkého je na internete a veľa z toho je aj zadarmo. Čiže moja filozofia je taká, že nepotrebuje do toho človek investovať až tak veľa peňazí, ako skôr voľného času a vlastnej vôle.

V podstate kombinujem zvuky, vrstvy a efekty. Sedím pri počítači dlhé hodiny a snažím sa vytvoriť čosi, čo ešte neexistuje.

Kedy sa najčastejšie venujete práci so zvukom?

Mám dcéru, takže cez deň sa snažím byť otcom. Často aj s ňou pracujem so zvukom, pretože ju to zaujíma, ale keď ide spať, tak až vtedy sa dostanem k počítaču a začnem si robiť svoje. V súčasnosti sa snažím vytvoriť vlastné zvukové knižnice. Je veľmi veľa možností, ako môže človek pracovať so zvukom. Niekto nahráva, spracováva hlas, strihá nahrávky a podobne. Ja sa v ostatných rokoch zaoberám primárne zvukovým dizajnom. To je hlavne práca so zvukovými knižnicami a nahrávaním vlastných zvukov.

Celý rozhovor nájdete na stránkach Atteliéru.