Zmeraj si sily so spolužiakmi vo vedeckej či umeleckej tvorbe a nevyhraj len prestíž

Čo je to ten ŠVOaUK a prečo by som sa tam mal/a prihlásiť? Ako to celé prebieha a čo mi účasť na konferencii dá? Svoje skúsenosti porozprával študent Matej a cenné rady si pre vás pripravila aj doktorka Janka Radošinská.

Čas strávený na univerzite nie je iba o absolvovaní povinných prednášok, seminárov a o divokých študentských akciách. Ako študenti máme mnoho príležitostí, na ktoré občas aj kvôli ich množstvu, zabúdame.

Rôzne ponuky na stáže, zahraničné pobyty, jazykové kurzy, mimoškolské projekty alebo vedecko-výskumná činnosť. Áno, viem, tá ,,vedecká činnosť‘‘ neznie veľmi lákavo. No verte mi, je to omnoho zaujímavejšie a prínosnejšie než sa vám to na prvýkrát môže zdať.

Každý dostane priestor na zhruba 10-minútovú prezentáciu.

Veda nie je veda

Vedeckú činnosť totižto nemusia vykonávať len naši pedagógovia či doktorandi prostredníctvom prezentovania výsledkov svojich výskumov na konferenciách alebo v žurnáloch. Myslím si, že my, vysokoškolskí študenti, sme tiež skupinou ľudí, ktorá by sa mala venovať výskumu. Naše bakalárske a diplomové práce sú toho príkladom. Každý z nás pracuje na téme, ktorá ho najviac zaujala, ktorej venuje svoju pozornosť už dlhší čas, alebo si navrhol vlastnú tému, ktorou chce poukázať na nové skutočnosti. Prinášať nový, vedecký pohľad na aktuálne témy je nielen prínosom pre danú oblasť, ale aj pre nás študentov. A keďže sme na akademickej pôde, je to aj naše poslanie.

Základom je chcieť a mať v hlave dobrý nápad

Ako sa môže stať študent mladým vedcom? Jednoducho, stačí len využiť ponúkané príležitosti. Okrem povinného bádania v bakalárskych a diplomových prácach, má študent možnosť zapojiť sa do Študentskej vedeckej odbornej a umeleckej konferencie. Dobrý názov, však? ŠVOaUK je určená pre všetkých študentov bakalárskeho a magisterského štúdia. Tí majú možnosť zapojiť sa do troch sekcií:

  • masmediálna komunikácia,
  • marketingová komunikácia,
  • umelecká komunikácia.

Pokiaľ má študent v hlave dobrý nápad, chce ho vedecky či umelecky na pár stranách spracovať, odprezentovať pred porotou a získať cennú spätnú väzbu, je to správna cesta. ŠVOaUK ponúka mnoho príležitostí, ale tou najväčšou je sloboda v tom, čo chcete skúmať. Či už ide o novinárčinu, popkultúru, marketingové nástroje, digitálne hry alebo sa chcete pochváliť svojimi umeleckými výstupmi. Hlavným poslaním ŠVOaUK je umožniť výmenu nadobudnutých informácií a skúseností z vedeckej a odbornej oblasti, zvýšiť nielen teoretickú, ale aj praktickú prípravu v skúmanej problematike.

J. Radošinská: „Potreba rozvíjať takzvané „mäkké zručnosti“ (soft skills) je veľkou diskusnou témou 21. storočia.“ 

Čo môže dať študentovi ŠVOaUK?

Toto je zrejme otázka, ktorú sa sami seba ako študenti pýtame. Presne túto otázku som si niekoľkokrát kládol, keď som sa pred dvomi rokmi prvýkrát dozvedel o možnosti ísť na ŠVOaUK. Spočiatku to pre mňa nebolo veľmi lákavé. Tiež som si vravel, že to bude len ďalšia starosť navyše a menej voľného času. V určitom zmysle to bola aj pravda. Keď som sa už ale rozhodol, že túto príležitosť využijem, logicky som si musel ukrojiť z môjho voľného času. Myslím si, že čas bol investovaný správne.

Ako som už spomínal, ŠVOaUK ponúka študentovi slobodu v tom, akú tému sa rozhodne spracovať. Či už úplne vlastnú, alebo takú, ktorá v spoločnosti rezonuje. Ja osobne som sa vtedy rozhodol zúčastniť na ŠVOaUK so svojou bakalárskou prácou, Internet a jeho vplyv na súčasné vzdelávanie, konkrétne s jej praktickou časťou. Táto príležitosť mala pre mňa prínos aj v tom, že som to mohol využiť na takú prvú, neoficiálnu obhajobu bakalárskej práce.

Ceny: 1. miesto – 100 €, 2. miesto – 70 €, 3. miesto – 50 €
Čo potrebuješ? Nápad, energiu a školiteľa, ktorý ťa bude odborne ťahať.

Vopred získaný cenný feedback mi umožnil pozerať sa na veci inak, čo sa následne odrazilo aj na ďalšom spracovaní práce. Užitočnou bola nielen diskusia s odbornou porotou, ale taktiež so spoluúčastníkmi študentskej konferencie. Vymieňať si názory medzi sebou, rovnako sledovať výsledky iných, ktorí riešili zaujímavé témy, bolo veľmi inšpirujúce.

Naučíte sa pracovať so stresom z prezentovania.

U mňa osobne ŠVOaUK podnietila záujem získavať nové informácie spojené so štúdium aj ďalšou cestou v tejto sfére, akou je napríklad účasť na konferencii Megatrendy a Médiá či Marketing Identity. Samoštúdium je podľa mňa základ pri učení sa nových vecí. Niektoré informácie si jednoducho musí študent dohľadať sám, vo voľnom čase, čo nie je pre každého lákavé. Škola dáva študentovi taký, povedzme, štartovací bod informácií. Potom už je len na študentovi, či sa o tom danom chce dozvedieť viac. Pretože tých príležitostí je skutočne veľa, treba ich len začať využívať vo svoj prospech. A kto vie, možno práve takáto študentská vedecká činnosť vzbudí u niekoho záujem aj o doktorandské štúdium.

Ako vnímajú vedeckú činnosť študentov ďalší členovia akademickej obce?

J. Radošinská

Na to sme sa opýtali PhDr. Jany Radošinskej, PhD., ktorá je členkou hodnotiacej komisie ŠVOaUK. Zaujímalo nás, ako vníma súčasný stav a záujem študentov o vedeckú a umeleckú činnosť, čo môže študentovi ŠVOaUK dať a taktiež to, prečo je pre mladého človeka poznávanie dôležité.

Ako hodnotíte súčasnú vedeckú činnosť študentov? Prejavujú o ňu aj chcený alebo len ten tradičný, povinný záujem?

Študentky a študenti univerzít v súčasnosti čelia značnému tlaku okolitého prostredia a blízkych, pričom podmienky ich budúceho uplatnenia sa na pracovnom trhu sú stále komplikovanejšie. Vzhľadom na tento fakt sa, celkom prirodzene, sústredia hlavne na rozvíjanie svojich praktických zručností v oblasti mediálnej tvorby a marketingu, čo je úplne v poriadku. V rámci hektického a náročného životného štýlu dneška navyše musia rozdeľovať svoj čas a energiu medzi školu, záujmové aktivity, iné povinnosti a nevyhnutný oddych. Bolo by preto vcelku zbytočné konštatovať, že študentky a študenti sa o ŠVOaUK a podobné vedecké aktivity zaujímajú pomenej. Oveľa potrebnejšie je zdôrazňovať v rámci prednášok, seminárov a cvičení potrebu využiť čas strávený na univerzite všestranne, objaviť pritom svoje silné stránky a talenty, ktoré by inak zostali skryté a teda nevyužité.

Slovné spojenie ,,vedecká činnosť‘‘ môže pre niekoho znieť ako nuda, strata času, či dokonca odstrašujúco. Je možné zmeniť pohľad študenta na túto vec?

Všeobecné povedomie študentiek a študentov univerzít o vedeckej činnosti podlieha značnej stereotypizácii, ktorá vyplýva zo spoločenskej klímy a všeobecného spochybňovania hodnoty niektorých smerov vedeckého bádania. Tento problém v značnej miere súvisí aj s nedokonalosťami aktuálneho systému vzdelávania. Podobne ako ostatní pedagógovia pôsobiaci (najmä) v bakalárskych ročníkoch, i ja bytostne vnímam uzavretosť a istú nedôveru študentiek a študentov, ich obavy z otvoreného vyjadrenia vlastných názorov, zapojenia sa do diskusie, hľadania a rozvíjania originálnych tém, ktoré ich zaujímajú.

Spätnú väzbu dostanete aj od spolužiakov.

Napriek tomu si myslím, že aspoň čiastočná zmena k lepšiemu je možná. Podmieňuje ju však nielen aktivita a empatia pedagógov, ale aj ochota študentiek a študentov rozvíjať vlastný potenciál, rozšíriť svoju oblasť záujmu, nelimitovať sa len na činnosti, ktoré musia nevyhnutne absolvovať za účelom získania akademického titulu, zbaviť sa predsudkov voči vede. ŠVOaUK je jednou z príležitostí tohto typu. Aj vďaka nej mnohé študentky a mnohí študenti začali uvažovať nad možnosťou absolvovať tretí stupeň univerzitného vzdelania, teda doktorandské štúdium. V ostatných rokoch viacerí z nich posilnili náš pedagogický zbor.

Hovorí sa, že každá skúsenosť je pre človeka veľkým prínosom. V čom vidíte potenciál vedeckej činnosti študentov?

Potreba rozvíjať takzvané „mäkké zručnosti“ (soft skills) je veľkou diskusnou témou 21. storočia. Ide o dôležité danosti každého mediálneho profesionála, no nezaobídu sa bez nich ani ľudia pracujúci v prakticky akomkoľvek inom odvetví. Som presvedčená, že hoci niektorí jedinci sú v tomto smere prirodzene talentovaní, mnohí z nás naopak musia na týchto schopnostiach trpezlivo a vytrvalo pracovať.

J. Radošinská: „Poslanie ŠVOaUK spočíva aj v podporovaní otvorenej diskusie, v rozvíjaní prezentačných a argumentačných zručností.:“

Poslanie ŠVOaUK nespočíva len v písaní a publikovaní študentských vedeckých textov či v tvorbe umeleckých výstupov, ale najmä v podporovaní otvorenej diskusie, v rozvíjaní prezentačných a argumentačných zručností. Účastníčky a účastníci sa učia prekonať počiatočnú trému, lepšie a presnejšie formulovať svoje myšlienky i nápady, reagovať na rôzne typy pripomienok či otázok. V neposlednom rade je treba podporovať ich zdravú súťaživosť. Pri diskusii prirodzene objavujú, v čom spočívajú silné i slabšie stránky ich prezentácie, na ktorých zručnostiach musia ešte pracovať, aby dokázali obhájiť svoje postoje trpezlivejšie, diplomatickejšie, presvedčivejšie. V dnešnom svete plnom názorových konfrontácií a komunikačných paradoxov je tento súbor zručností predpokladom úspechu v ktorejkoľvek kariérnej špecializácii.

Skúmať a objavovať je pre mladého človeka dnes už základom. ŠVOaUK ponúka doslova slobodu v tom, akú tému sa študent rozhodne spracovať. Je však niečo, čoho by sa mal pri spracovaní témy držať, aby to nebolo len o dobrom nápade, ale aj o pridanej hodnote pre danú oblasť?

Medzi kritériá hodnotenia predložených výstupov v rámci ŠVOaUK, pravdaže, patrí aj zhodnotenie formálnej stránky textov. Je nesmierne dôležité, aby účastníčky a účastníci detailne konzultovali prípadné nejasnosti alebo problematické stránky svojich prác so školiteľmi. Úspešné a kvalitné spracovanie určitej témy totiž spočíva nielen v snahe priniesť niečo nové, ale aj vo výbere originálnej témy, o ktorú sa účastníčka či účastník dlhodobo zaujíma. Záujem a nadšenie je následne „cítiť“ nielen z písomného spracovania danej témy, ale aj z prezentácie práce.

Komisia sa snaží kritizovať konštruktívnu kritiku.

Veľkou výhodou tiež je, ak sú študentky a študenti ochotné/í pracovať nielen so slovensky písanou, ale aj so zahraničnou literatúrou, predovšetkým v anglickom jazyku. Výsledné texty sú spravidla omnoho kvalitnejšie a ucelenejšie. Taktiež je potrebné dodržiavať všeobecné zásady a etické princípy tvorby vedeckého textu, ktoré si osvojujeme na základe tréningu a skúseností. Ide zároveň o cielený nácvik štylizácie vedeckého písania, rozvíjanie slovnej zásoby a znalosti pojmov v oblasti mediálnych štúdií. Tieto praktické zručnosti vedia študentky a študenti zužitkovať v rámci bakalárskych a diplomových, ale aj dizertačných prác.

Ako hodnotíte doterajšiu aktivitu študentov na ŠVOaUK a ich spracované témy?

Azda najpresvedčivejším dôkazom vysokej úrovne fakultných kôl ŠVOaUK je fakt, že viaceré víťazné práce v minulosti získali ocenenie Literárneho fondu, ktorý pôsobí na celoslovenskej úrovni. Ako členka hodnotiacich komisií ŠVOaUK môžem s radosťou konštatovať, že obsahová aj formálna úroveň prezentovaných prác sa každoročne zlepšuje. Mnohé účastníčky a účastníci sa napriek počiatočnej skepse na ŠVOaUK prihlasujú opakovane, čo je potrebné jednoznačne oceniť.

Zároveň by som však touto cestou chcela povzbudiť študentky a študentov, ktoré/í váhajú, či sa prihlásiť, alebo nie, najmä poslucháčky a poslucháčov bakalárskych ročníkov. Výsledky predchádzajúcich ročníkov napokon potvrdzujú, že dokážu prezentovať kvalitné, nápadité a inovatívne texty, ktoré zdatne konkurujú prácam starších kolegýň a kolegov a v niektorých prípadoch sú dokonca ucelenejšie.

Deadline na prihlášky/odovzdanie práce: 17. apríl
Všetky užitočné info nájdeš na webe.

ŠVOaUK nie je určená na kritizovanie nedostatkov prác a nedokonalostí spojených s prezentáciou textu, ktoré sú výsledkom prirodzenej neistoty a chýbajúcich skúseností. Naopak, ide nám o vytvorenie pestrej diskusie medzi vyučujúcimi a študentkami i študentmi všetkých ročníkov a uvoľnenej, priateľskej atmosféry.

Veríme, že aj tento rok budú vedecké práce študentov nielen zaujímavé, ale aj prínosné pre danú oblasť. Ak stále uvažuješ nad tým, či sa do ŠVOaUK predsa len zapojiť, si na správnej ceste. Je to skvelá príležitosť na to, ako presadiť a predstaviť svoj záujem, získať cenný feedback a posunúť sa ďalej v tom, čo ťa baví.

Autor: Matej Mikula
Foto: Patrícia Reichlová