Študenti Kreatívno-experimentálneho fotografického ateliéru na FMK UCM v Trnave predstavili svoje najlepšie práce. Tematicky zachytili okamihy života a momenty, ktoré si často neuvedomujeme, ale tvoria bezprostrednú súčasť našich životov. Výstava je dostupná digitálne.
Študenti v takejto forme vystavujú vôbec po prvýkrát. Na účely digitálnej expozície vznikla Galéria Petra Rónaia a stojí za ňou tím študentov Teórie digitálnych hier pod vedením Michala Kabáta. „Podobné aktivity sú bežné v existujúcich virtuálnych svetoch, akým je napríklad Second Life, ale tie majú určité limity a zákonitosti. Preto sme vytvorili vlastnú platformu, ktorú chceme transformovať podľa toho, čo budeme vystavovať,“ vysvetľuje Kabát. Galéria neplytvá materiálmi, umožňuje realizovať aj náročnejšie koncepty a je dostupná celosvetovo. Okrem toho sa autorom podarilo zachovať rozmer socializácie v podobe avatarov, ktorí budú mať postupne oveľa viac funkcií v interakcii s prostredím i medzi sebou.
Natália Vargová: Intimity Mirror
Fotografie znázorňujú 5 príbehov, ktoré mapujú každodenné momenty života a približujú, ako sa na tieto témy pozerajú mladí ľudia. „Séria mojich fotografií zachytáva momenty, kedy žena čelí náporu z vonkajšieho prostredia. Zábery vyjadrujú myšlienku, že človek sa môže akokoľvek snažiť, no nikdy sa nedokáže ukryť pred vonkajším svetom a jeho vplyvmi,“ vysvetľuje Matej Križan, autor fotografií
s názvom Dosah, ktorý pri fotení netradične zakomponoval do svojich záberov múku.
Kristína Fialová: Zhasni a uvdíš
„Keďže sme chceli návštevníkom ukázať viac ako len výslednú fotografiu, vytvorili sme koncept, ktorý nám prácu síce sťažil, nakoniec sa to však pre každého z nás stalo najviac poučným. Pripomenulo nám to, že za každou výslednou fotografiou sa skrýva veľmi zaujímavý proces,“ dopĺňa Matej Križan.
Výstava priniesla aj umelecké fotografie znázorňujúce skryté pocity a myšlienky prostredníctvom odrazov v zrkadle, ktoré odrážajú prirodzenú jemnosť, sebalásku a nevinnosť ženy, ale aj stále aktuálnu tému ekológie, hľadanie vlastnej identity a zobrazenie negatívnych emócií, o ktorých je potrebné hovoriť nahlas.
„Žijeme v extrémne rýchlej a náročnej dobe. Takej rýchlej, že si často ani neuvedomíme, ako ubehol deň, týždeň, rok. To, čo prežívame, vnímame útržkovite a okolnostiam, ktoré nás do daných útržkov viedli, nevenujeme pozornosť. Čím menej však vnímame, tým viac sa z nás vytráca niečo, čo nazývame „človečina“, uzatvára Lucia Škripcová, vedúca Kreatívno-experimentálneho fotografického ateliéru
na FMK UCM v Trnave.