Nastali časy, kedy sa prelomili ľady v trendoch digitálneho marketingu. Keď si počkáme ešte zopár desiatok rokov, z obývačky bude iba biela stena a každý z rodiny bude mať vlastnú televíziu. Vo vlastných predstavách, vo virtuálnej realite.
Na jesennej konferencii Marketing Identity 2017 s témou #onlinerules prišli nielen významní domáci a zahraniční akademickí hostia, ale aj speakri z praxe. Dopoludnia hlavná téma dýchala pojmami virtuálnej a rozšírenej reality, ale aj trendami a vývojom v marketingu, ako získať publikum a nudné štatistiky sa premenili na dôležité a prekvapivé čísla.
Foto: Kristián Pribila
Newsletter je už „mimo módy“
Z agentúry PS:Digital prišiel Peter Šebo. Svoj „speech“ rozdelil do troch blokov – a to chatbot, virtuálna realita a rozšírená realita. Podľa Šeba začína byť chatbot úspešnejší ako newsletter. I keď 35 % ľudí konverzáciu zväčša vypne, ostatní si s umelou inteligenciou písať dokážu, i keď cítia, že to reálna osoba nie je. Tvrdí, že každý z nás aspoň konverzáciu v chatovom okienku v Messengeri otvorí, zatiaľ čo e-mail vymažeme. K ostatným číslam chatbotu: v kampani Tatrabanka a nasadenému mimozemšťanovi Sajfovi ľudia poslali spolu takmer 38-tisíc obrázkov, najviac správ poslala „Laura“, a to presne 853.
Čo je to za hrozný svet, že deti „stále čumia na tú telku“?
…túto vetu sme dookola kedysi počúvali, dnes zas to, že deti sedia iba pri mobiloch, tabletoch a počítačoch. „O desiatky rokov si povieme, aké krásne časy to boli, keď sa deti hrali iba na mobiloch,“ hovorí Peter Šebo. Predstavil trendy virtuálnej reality a rozšírenej reality a tvrdí, že rokmi sa budú stále vyvíjať ďalej a ďalej. Podľa jeho slov byť výrobcom televízorov, bojí sa o svoju budúcnosť. „Trendy ukazujú, že sa môže stať, že ak si nebudeme pamätať meno, namierime mobilom na človeka a ten jeho identitu rozpozná sám. Aj odkaz na chladničke nebudeme nechávať na papieri, stačí, ak si ho pozrieme virtuálne,“ vysvetľuje ďalej.
Čoraz ďalej si aj samotné značky prepájajú virtuálnu a rozšírenú realitu do svojich kampaní. Ukážkou je aj írsky Old Irish:
YouTube by sme nemali iba konzumovať, ale ho vedieť aj využiť
Martina Sokolíková zo spoločnosti Google hovorí, že YouTube nie je len platforma, kam sa chodíme zabávať. Podľa jej slov si to už uvedomujú aj politici, firmy, ale aj akademici a študenti. Až 62 % ľudí si vyhľadáva na Youtube „návod“, ako sa niečo naučiť. Opäť sme pri číslach, a zaujímavých: 25 % ľudí vyhľadáva recepty na varenie, 23 % nastavenia nového produktu, ďalší porovnávajú produkty, cestovanie, istú časť ľudí zaujíma aj to, ako opraviť spotrebiče, či módne trendy. Študenti vyhľadávajú tipy, ako študovať, a k nemalému percentu patrí aj to, ako si správne naniesť make-up, dokonca 4 % ľudí hľadá, ako si vypočítať hypotéku. Preto tvrdí, že YouTube je práve miesto, kde sa študenti, ale aj iné cieľové skupiny nachádzajú a tento priestor by sa mal využiť na reklamu.
Netreba sa báť investovať
Peniaze investované do tohto typu reklamy sa v horibilných číslach nepohybujú. Ide skôr o použitie správnych marketingových nástrojov a nebáť sa vyjsť z davu. Ako výborný príklad uvádza Sokolíková firmu Red Bull, ktorá mala istý čas z dobrého zacielenia reklamy na Youtube lepšie výnosy ako zo samotného predaja produktov. Podľa jej slov je veľmi dôležité pri získaní publika aj reflektovať vplyv značky a popkultúru a písať kreatívu priamo pre YouTube.
Foto: Kristián Pribila
Videohry sa stále považujú za niečo nové
Doktor Martin Roth z Japonska si myslí, že videohry sú novinka a v porovnaní s filmom s nimi ešte nemáme také skúsenosti. Podľa neho nie je teda zvláštne, že študenti nie sú s digitálnymi hrami oboznámení. V kontexte digitálnych hier a spolupráce Fakulty masmediálnej komunikácie s firmou Pixel Federation podpísala dekanka Dana Petranová významné memorandum s platformou Butterfly Effect: „Cieľom memoranda je rozvoj digitálneho priemyslu. To, o čo nám spoločne ide, je vytvoriť študentom podmienky na to, aby bolo pre nich nielen štúdium, ale aj budúce zamestnanie atraktívne.“ Spoluzakladateľka PF Lucia Šicková doplnila pri podpise pani dekanku: „Vývoj digitálnych hier je fenoménom, ale desiatky rokov dozadu sme ešte nemali inštitúciu, ktorá sa výchove herného priemyslu venovala.“ Teraz však vie, že prax sa dynamicky mení, a jedným zo strategických kľúčových generácií sú vysoké školy a tiež firmy, ktoré majú problémy. „Teším sa, že vaša univerzita je prvá, ktorá pristúpila k podpisu tohto memoranda.“
Foto: Kristián Pribila
Klub mladých novinárov
Okrem prvého memoranda, na MI 2017 podpísala fakulta ďalšiu významnú spoluprácu, a to so Slovenským syndikátom novinárov. Prezident syndikátu Daniel Modrovský verí, že mladí novinári si v rámci tejto príležitosti nájdu miesto aj cenné rady od kolegov, ktorí im ukážu smer.
D. Modrovský: „Práca novinára je poslanie, misia človeka, ktorú musí dodržať v súvislosti s rešpektovaním novinárskej etiky, na ktorú sa zabúda.“
Ako povedala na konferencii pani dekanka, podpis memoranda znamená pre fakultu veľa vecí. Jednou z nich je úmysel založenia klubu mladých novinárov a ambíciu vyhlasovať pre nich novinárske súťaže.
Foto: Kristián Pribila
Jesennú konferenciu Marketing Identity 2017 tento rok opäť obohatili aj ďalší speakri z praxe ako Martin Woska, Ivana Váleková či Juraj Pobjecký. Akademickí funkcionári, doktorandi, domáci, ale aj zahraniční hostia diskutovali v jednotlivých sekciách na tému onlinových pravidiel a v dopoludňajšom programe pokrstila Fakulta masmediálnej komunikácie spolu so šéfredaktormi svoje vedecké časopisy Communication Today, EJMAP, Lege Artis, Acta Ludologica, a tiež vyhlásila cenu spoločenskej zodpovednosti Granátt, ktorú každoročne udeľuje školám na Slovensku.
Foto: Kristián Pribila
Text: Karin Kubíková