Komunitné médiá môžu zohrať významnú úlohu v spoločnosti, pokiaľ sú nastavené správne, hovorí Dr. Škripcová

Medzi zaujímavými titulmi, ktoré v uplynulom roku vydala FMK UCM v Trnave, nechýba ani vysokoškolská učebnica o komunitných médiách od Dr. Škripcovej a prof. Mistríka.

V rozhovore nám Mgr. et Bc. Lucia Škripcová, PhD., priblížila význam a úlohu komunitných médií, spôsob ich fungovania, ale porozprávala aj o problémoch, ktorým v súčasnosti čelia. 

Vaša nová publikácia, ktorú ste napísali s prof. Mistríkom, sa venuje komunitným médiám. Je určená predovšetkým pre tých čitateľov, ktorí o problematike komunitných médií majú malé alebo žiadne vedomosti. Čo všetko čitateľ vo vašej publikácii nájde?

V prvom rade dúfam, že nájde odpovede na všetky bežné otázky, ktoré by o tejto oblasti mohol mať – čo sú to komunitné médiá, ako a prečo fungujú, kde ich nájde, ako k nim pristupovať a čo nimi rozhodne nie je. V jednotlivých kapitolách sa venujeme či už ich problémom s terminológiou a definíciou, ale aj problematike mediálnych systémov, publika a výskumu komunitných médií. Skrátka všetkým dôležitým oblastiam pre človeka, ktorý sa doteraz s komunitnými médiami nestretol a chce niekde začať.

Učebnica je písaná ľahko a sviežo, nezahltí čitateľa prílišným vnorením do detailov, ale skôr má ukázať, čo všetko do tejto témy spadá. Čitateľ si tak spraví komplexnejší prehľad a ak ho téma zaujme, môže pokračovať hlbším štúdiom jednotlivých aspektov (napríklad aj prostredníctvom odporúčanej literatúry k ďalšiemu štúdiu, ktorá je uvedená pri každej kapitole).

komunitne media

Dúfam, že čitateľ nájde odpovede na všetky bežné otázky, ktoré by o tejto oblasti mohol mať, hovorí Dr. Škripcová.

 

Komunitné médiá sú často označované ako jedna z možností riešenia dysfunkcie duálneho mediálneho systému. Reflektujú súčasné médiá potreby všetkých skupín spoločnosti?

Nereflektujú, ale ani nemôžu. Nie je v silách ani možnostiach masových médií, aby reflektovali rôzne minoritné skupiny, ich záujmy či problémy. V konečnom dôsledku, vychádza to aj z ich názvu – masové. Ich úlohou je zaujať „všeobecného“ recipienta, odhadnúť jeho potreby a tomu prispôsobiť svoj obsah.

Druhý pohľad je náš – pohľad publika. Nezaujíma nás, čo sa deje niekde na opačnom konci krajiny a týka sa to malej skupiny ľudí. Pokiaľ by nejaké masové médium riešilo napríklad problém s parkovaním pri pošte v nejakej malej dedinke na opačnom konci Slovenska, nezaujíma nás to, aj keď pre tunajších obyvateľov to môže byť seriózny problém. Tento princíp sa dá aplikovať na akúkoľvek minoritnú tému. A práve na to tu máme médiá malého dosahu – regionálne, lokálne, komunitné atď., ktoré si budú zastrešovať len túto svoju problematiku a poskytovať svoj mediálny priestor pre témy a komunity, ktoré nemajú zastrešenie v masových médiách.

Akú úlohu zohrávajú komunitné médiá v spoločnosti a môžu podľa vás vyriešiť spomínanú dysfunkciu?

Vypĺňajú prázdne miesta, zjednodušene povedané. Poskytujú priestor pre demokratizáciu mediálnej reprezentácie jednotlivých tém, poskytujú mediálny priestor členom komunít a témam, ktoré inde priestor nenašli. Zároveň tým, že si ich tvoria komunity samotné, tak zvyšujú mediálnu gramotnosť participujúcich členov publika (keďže publikum sa efektívne stáva tvorcom samotným), ktorí sa sami učia v procese tvorby – ako médium funguje, ako sa vyrába, odkiaľ berie financie a podobne.

Takže pokiaľ je legislatívna existencia komunitných médií nastavená správne, efektívne zaručujú zvyšovanie mediálnej gramotnosti (ktorú máme na Slovensku v katastrofálnom stave), väčšiu spokojnosť s médiami a, samozrejme, nesmieme zabudnúť na ľudský aspekt – ľudia majú priestor, kde si radiť, kde nájdu témy, ktoré ich zaujímajú (aj keď sú extrémne špecifické) a kde môžu sami prispieť svojimi skúsenosťami pre iných. Takže v skratke áno, komunitné médiá môžu zohrať významnú úlohu v spoločnosti, pokiaľ sú nastavené správne.

„Nie je v silách ani možnostiach masových médií, aby reflektovali rôzne minoritné skupiny, ich záujmy či problémy.“

Aký model (mediálny systém) by podľa vás najlepšie reflektoval potreby spoločnosti, predovšetkým minoritných skupín?

V učebnici hovoríme o troch modeloch mediálnych systémov – duálny (koexistencia verejnoprávnych a súkromných médií), duálny rozšírený o komunitné médiá (kde sú tieto médiá väčšinou podkategóriou súkromných médií, resp. súkromné médiá sa delia na komerčné a nekomerčné) a triadický, kde je systém rozdelený na verejnoprávne, komerčné a komunitné médiá.

Všetky tri kategórie sú v takomto prípade rovnocennými hráčmi na trhu. Akýkoľvek systém, ktorý dovoľuje komunitným médiám vznikať, je prospešný a reflektuje rozdelenie spoločnosti a minoritné skupiny. My sme sa na Slovensku pomerne nedávno (1. 8. 2022) presunuli z duálneho systému do takého medzištádia – legislatívne už komunitné médiá máme, ale zatiaľ nefungujú. Ako budú u nás vyzerať a či budú spĺňať to, čo v zahraničí, zatiaľ predpovedať nevieme, ale už to je malý krôčik vpred. Doteraz totiž u nás mohli fungovať len tlačené komunitné médiá, ale elektronické (televízia a rádio) nie.

Tradícia regionálnych a lokálnych médií je u nás pomerne bohatá, v súčasnosti však mnohé trápia existenčné problémy, resp. jednostrannosť a závislosť od zdroja svojich príjmov. Dokážu komunitné médiá v súčasnosti efektívne fungovať a plniť svoje pôvodné poslanie?

Áno. Veľkú časť ich príjmov totiž tvoria príspevky z komunity, resp. od publika samotného. Efektívne to teda funguje tak, že ja ako recipient si platím to, čo ma zaujíma a čo chcem pozerať/čítať. Rovnaký princíp funguje aj u masových médií prostredníctvom predplatného alebo na mnohých platformách, ako napr. Patreon.

Ďalšími zložkami financovania samozrejme môžu byť rôzne granty, príjmy z reklamy alebo schémy podpory komunitných médií, ale to závisí od konkrétnej krajiny a legislatívneho nastavenia, ktoré majú. Náš novoschválený zákon sa tejto oblasti pravdupovediac dopodrobna nevenuje, preto dúfam, že prídu ešte nejaké usmernenia, ktoré by dali jasné kontúry tomu, čo komunitné médiá môžu a čo už nie.

Efektivitu financovania si však vieme vysvetliť na jednoduchom príklade – predstavte si, že vaša komunita si vydáva médium, ktoré sa venuje presne tomu, čo nikde inde nenájdete a je to pre vás neskutočne prínosné. Viete, že ak ho nebudete podporovať, neprežije. V takom prípade však vaše témy nebudú mediálne pokryté a vy sa k nim nedostanete. Ako člen komunity sa preto rozhodnete prispievať, aby ste si zabezpečili „stály prísun“ týchto špecifických informácií. Hovoríme tak napr. o komunite ľudí s konkrétnym zdravotným postihnutím, dôchodcov, punkáčov, vyznávačov konkrétneho hudobného štýlu atď. Paleta komunít je široká.

Druhá vec je, že komunitné médiá sú neziskové – všetok svoj zisk vracajú naspäť do rozvoja média. To zároveň znamená, že väčšina participujúcich ľudí to robí bez nároku na honorár alebo inú formu ohodnotenia. Skrátka len kvôli tomu, aby pomohli svojej komunite a jej ostatným členom. Finančná situácia je preto diametrálne odlišná od lokálnych a regionálnych médií.

Komunitné médiá poskytujú priestor pre demokratizáciu mediálnej reprezentácie jednotlivých tém, poskytujú mediálny priestor členom komunít a témam, ktoré inde priestor nenašli. Zdroj: Lucia Škripcová

Ako možno vnímať koncept komunitných médií v súčasnej digitálnej ére a ére sociálnych médií? Je možné vôbec uvažovať o ich vzniku? Ak áno, v akej forme?

Komunitné médiá vznikajú stále a vznikať aj budú. Prirovnala by som to k historickému strachu, že zanikne tlač, keď príde rádio, alebo že zanikne rádio, keď príde televízia, atď. Napriek tomu nám všetky druhy médií fungujú aj naďalej. S komunitnými médiami je to podobné. V posledných desaťročiach spájali členov komunity, keď nebola iná možnosť, a aktuálne využívajú digitál a sociálne médiá vo svoj prospech. Dáva im to ďalšiu možnosť šírenia povedomia a rozvoja. Niektoré zmenili formu – možno by svojho času boli pamfletmi alebo niečím podobným, aktuálne sú newsletterom a webovou stránkou. Spektrum toho, ako môžu vyzerať, je extrémne široké a nedá sa hodiť do jednej škatuľky. Aj preto je ich výskum tak náročný.

„Pokiaľ je legislatívna existencia komunitných médií nastavená správne, efektívne zaručujú zvyšovanie mediálnej gramotnosti.“

Vo svojej vedecko-výskumnej a publikačnej činnosti sa o. i. venujete aj aktívnej participácii recipientov pri tvorbe mediálnych obsahov. Ako by mala takáto participácia vyzerať v súčasnosti, najmä v čase, kedy sme svedkami množstva nenávistných komentárov alebo šírenia dezinformácií? Dá sa hovoriť o určitých pravidlách alebo princípoch participácie recipientov na mediálnom obsahu?

V tejto oblasti sú dva základné problémy – komentovanie nie je participácia na tvorbe mediálnych obsahov per sé a šírenie dezinformácií podporujú okrem iného algoritmy na sociálnych sieťach a ich vytváranie „echo chambers“ – podľa toho, aký obsah preferujete, taký vám bude algoritmus ponúkať. Dostanete tak pocit, že vaše videnie sveta majú aj mnohí ďalší ľudia. Utvrdzuje vás to ďalej vo vašom názore, pretože sa nestretávate s opačným názorom. S tým my ako jednotlivci vo svete sociálnych sietí veľa nezmôžeme, pokiaľ to nie je zrovna naša blízka osoba, s ktorou vieme hovoriť v súkromí a pomôcť jej prostredníctvom zvyšovania jej mediálnej gramotnosti. Hádať sa s cudzím človekom totiž zväčša k ničomu nevedie.

Avšak participácia ako taká, či už v komunitných médiách, alebo mimo nich, je skôr o tvorbe niečoho hodnotného, čo pomôže iným ľuďom v spoločnosti. Čo sa týka pravidiel a princípov, v komunitných médiách si ich nastavujú komunity samotné – nakoľko akceptovateľné sú pre nich napr. aj jazykové veci ako slangové výrazy, nárečie alebo vulgarizmy v snahe o čo najväčšiu autenticitu. Všeobecným pravidlom pri prejave, nehľadiac na médium, by však malo byť, že základom je slušnosť a morálka.

» V rámci cyklu #FMKpublikácie si môžete prečítať aj o knihe Predtým, ako nahráte svoj prvý zvuk od Dr. Tomáša Farkaša či Využitie mobilných aplikácií v edukačnom procese od Dr. Martina Gracu.