fmk publikácie

#FMKpublikácie: Síce napredujeme, ale nie dostatočne progresívne, hovorí o digitalizácii M. Graca

FMK UCM v Trnave vydala v uplynulom akademickom roku viacero publikácií. Medzi zaujímavými titulmi nechýba ani vysokoškolská učebnica o využití mobilných aplikácií v edukačnom procese.

Prinášame vám prvý rozhovor s autorom v rámci cyklu #FMKpublikácieDr. Martin Graca o knihe Využitie mobilných aplikácií v edukačnom procese.

Učebnicu ste napísali na základe analýz projektov zavádzaných na slovenských školách v rámci digitalizácie edukačného procesu v uplynulých rokoch. Aký je súčasný stav v oblasti využívania mobilných technológií vo vzdelávacom procese?

V publikácii analyzujem aktuálne aj ukončené projekty Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky a neziskových organizácií, ktoré digitalizáciu edukačného procesu realizovali. Projekty mapujem od roku 2015 a v porovnaní s prvotnou fázou digitalizácie sme sa na Slovensku v digitalizácii edukácie posunuli výrazne dopredu. Bohužiaľ, stále nevyužívame potenciál digitálnych technológii dostatočne.

Do prvej fázy digitalizácie bolo cez projekty od organizácie EDULAB zapojených len niekoľko desiatok základných škôl. V súčasnosti sú do nej zapojené základné aj niektoré stredné školy v omnoho väčších počtoch. Limitom zostáva technologická vybavenosť jednotlivých tried. Za pozitívum považujem vytváranie metodických postupov pre pedagógov pri používaní digitálnych platforiem a aplikácií určených na vzdelávanie konkrétnych predmetov.

fmk publikacie

Osobne považujem súčasné metódy so zapojením digitalizácie edukačného procesu za efektívnejšie, hovorí Dr. Graca. Zdroj: unsplash.com/John Schnobrich

Mobilné aplikácie mnohí z nás vnímajú najmä v spojitosti so zábavou alebo ako súčasť trávenia voľného času. Aký význam a využitie majú v edukačnom procese?

Mobilné aplikácie vieme využiť v rámci formálneho vzdelávania na školách, neformálneho napríklad v jazykových školách a infromálneho v spojitosti napríklad aj so zábavou. Aplikácie môžeme implementovať do rôznych zariadení (tablety, smartfóny, čítačky elektronických kníh a pod.) a platforiem. Využitie mobilných aplikácii nám otvára nový rozmer vzdelávania a výzvu pre pedagógov aj študentov, aby sa s ňou vyrovnali.

Možnosti interaktivity, ktoré ponúkajú tieto aplikácie, sú často pre mladú generáciu atraktívnejšie. Samozrejme ich nevieme využiť so 100 % efektivitou. Na niektorých predmetoch sa dajú aplikácie využiť efektívnejšie, na niektorých len okrajovo. Dôležité je nájsť vhodný pomer ich zapojenia, aby z toho študenti vyťažili čo najviac.

Stretli ste sa so zaujímavými príkladmi využitia mobilných aplikácií na školách? Alebo sú skôr doplnkom vo vyučovaní?

Akým pomerom sú mobilné aplikácie zapájané do edukácie, závisí od pedagóga, ale aj od predmetu, ktorý nimi vyučuje. Napríklad matematiku môžete vyučovať prostredníctvom mobilnej aplikácie takmer 100 % vyučovacieho času. Samozrejme, sú špecifické lekcie, ktoré sa efektívnejšie vyučujú bez tabletu – ako napríklad geometria.

Opačný extrém tvoria predmety ako telesná alebo výtvarná výchova, kde môžu študenti využiť tablet (napríklad na zobrazenie konkrétnych cvikov alebo maľovanie), prípadne ako doplnok k vyučovaniu.

V učebnici sa venujete aj porovnaniu didaktických prostriedkov využívaných vo vzdelávaní́ v minulosti a dnes. Kde možno vidieť najväčšie rozdiely?

Najvýraznejšou zmenu je interaktivita, ktorú vytvárajú technologické zariadenia, ako napríklad tablety spolu s interaktívnymi tabuľami. Tie majú potenciál zaujať študentov najmä pri ich zapojení do vzdelávacieho procesu, napríklad parciálnymi úlohami, ktoré riešia na tabletoch počas výkladu pedagóga a podobne. Zapojenie študentov vo väčšom množstve do vzdelávacieho procesu je podľa mňa najvýraznejšou zmenou v porovnaní s minulosťou.

fmk publikácie

Využitie mobilných aplikácii nám otvára nový rozmer vzdelávania a výzvu pre pedagógov aj študentov, myslí si autor knihy. Zdroj: FMK UCM v Trnave

Považujete súčasné metódy za efektívnejšie?

Osobne považujem súčasné metódy so zapojením digitalizácie edukačného procesu za efektívnejšie, ale je to len môj subjektívny názor. Nemám na to relevantné dáta.

V akom stave je úroveň digitalizácie na Slovensku a kde vidíte najväčšie bariéry v jej napredovaní?

Stav digitalizácie na Slovensku je v procese nastavovania. Síce napredujeme, ale nie dostatočne progresívne. Bariéry tvoria najmä financie, technické vybavenie škôl, programovanie a implementovanie aplikácií do vzdelávania a niekedy neochota prispôsobiť sa novým technológiám a vzdelávacím procesom.

Okrem spomínaných oblastí sa v publikácii venujete aj formám vzdelávania, ako sú e-learning a m-leaning. Čo považujete za najväčšie výhody týchto foriem? Je podľa vás e-learning po skúsenostiach s pandémiou COVID-19 efektívnym nástrojom vyučovania?

Najvýraznejšou prednosťou týchto foriem vzdelávania je možnosť pripojiť sa na vyučovaciu hodinu alebo lekciu z akéhokoľvek miesta, kde máte pripojenie na internet. Študenti týmto spôsobom ušetria čas, ktorý by museli venovať cestovaniu do škôl. Ďalšou výhodou je možnosť samoštúdia počas výkladu, interaktivita a jednoduché prepojenie lekcií s multimédiami.

Samozrejme, m-learning a e-learning majú aj negatíva. Absentuje v nich ľudský kontakt. Študenti sa ťažšie zaradzujú do spoločnosti. Jedným s dôvodov môže byť fakt, že po ukončení hodiny neostávajú v triede s ostatnými spolužiakmi, ale e-learningovú hodinu opustia. Čas, ktorý by trávili so spolužiakmi na prestávke, využije každý samostatne.

fmk publikacie

Medzi nevýhody patrí absencia ľudského kontaktu. Po skončení hodiny študenti nezostávajú v triede so svojimi spolužiakmi, ale odhlásia sa z hodiny. Zdroj: unsplash.com/Wes Hicks

Nevýhodou je aj nižšia sústredenosť počas m-learningových a e-learningových hodín. Študenti pri notebookoch alebo mobiloch tzv. multitaskujú, a preto je ich pozornosť rozdelená na viacero strán a udržať ich pri 45-minútovom, prípadne dlhšom výklade, je takmer nemožné. Preto je aj interakcia so študentmi pri tejto forme vzdelávania náročná.

Po skúsenosti s e-learningovým vyučovaním počas pandémie je podľa mňa dôležité zapojiť obe formy vzdelávania do vyučovacieho procesu a vytvoriť prienik tak, aby sme eliminovali všetky nedostatky e-learningu fyzickým vyučovaním a nedostatky prezenčného vzdelávania e-learningom. Môj názor je, že tak, ako sa zamestnávatelia rozhodli po pandémii nechať svojich zamestnancov aspoň 1 deň v týždni pracovať z domu, tak by sme v rámci vzdelávania mali zaviesť deň, počas ktorého by sa formou e-learningu/m-learningu učili študenti taktiež z domu. Platilo by to napríklad od 2. stupňa základných škôl s vybranými predmetmi.

» Pre študentov Fakulty masmediálnej komunikácie UCM v Trnave je učebnica dostupná na čítanie v Archíve FMK.