30 rokov Erasmu: Erasmus, najlepšie rozhodnutie v mojom živote

17. septembra 2012 som sa zobudila o 6.30 ráno. Bolo to v čase, keď mi náhle zomrela mama – presne 5 dní pred mojím oficiálnym nástupom do 1. ročníka na FMK. Pobalená, vydesená a bez centu v peňaženke som sa vybrala študovať do Trnavy, kde som nikoho nepoznala. Dnes je to bezmála 5 rokov, kedy moje staré ja sadalo prvý raz do vysokoškolskej lavice.

Hneď v úvode štúdia som úspešne zdolala konkurz do vtedajšieho Univerzitného divadla The-a(r)t-re, ktorého tútorkou bola pani profesorka Turzonovová. Vďaka tomu som stretla veľa priateľov a spoločnou tvrdou prácou sa nám podarilo vyhrať hlavnú cenu na divadelnej prehliadke Kasiopeafest. Túto voľnočasovú aktivitu som kombinovala s rôznymi stážami v mediálnej oblasti. Moja práca gradovala až do takého štádia, kedy som nemala ani jeden voľný deň. Povedala som si dosť. Chcela som vo svojom živote zmenu. Hneď.

S malou dušou, ale o to väčšou nádejou som vyplnila prihlášku na prijímacie konanie Erasmus+ do Českej republiky, a tak sa mi otvorila brána do „stovežatej“

Bol február. Po prvý raz som v ten deň zažila pocit multikulturalizmu, kedy sa Talianka hádala s Estónkou, Chorvátkou a Turkyňou, že Starbucks, inak luxusná káva pre väčšinu ľudí,  je pre ňu odpad. Ona je Talianka. Boh vymyslel svetlo, zem, vodu a Taliani pravú pizzu, špagety a kávu. Bodka.

Okrem kvalitného štúdia, ma Praha očarila perfektnými možnosťami, ako tráviť voľný čas.

A tak retrospektívne sa pozerám na Orloj, pijem po prvý raz Starbucks a dávam za pravdu Talianke, že je to len predražená káva, aby mi v univerzitnej jedálni nepodstrčila skazené prosciutto. Začala som navštevovať Súkromnú univerzitu J. A. Komenského. Systém teoretických a praktických prednášok bol v pomere 50:50. Každý týždeň sme písali anglické eseje, kde sme sa učili kritickému mysleniu, dozvedela som sa tiež mnoho užitočných informácií o mediálnom výskume a históriu svetovej žurnalistiky mám vďaka prísnemu profesorovi v malíčku ešte teraz. O to ľahšie boli pre mňa blížiace sa štátnice.

Praha je okrem štúdií fantastické miesto na výlety. Alfou a omegou každého turistu je Karlov most, plavba po Vltave, Pražský hrad, Petřín a pre mňa ZOO. Odporúčam vám niekedy zájsť za štúdiom akéhokoľvek charakteru do tamojšej Národnej knižnice. Polovicu diplomovej práce sa mi podarilo napísať práve tam.

Okrem masmediálneho štúdia som 4x týždenne začala navštevovať tréningy Stanislava Gazdika, ktorý vymyslel bojový systém PRO DEFENCE. Hneď pri prvom vstupe do telocvične, kde som sa vydala na tréning mi padla sánka. Skúste si tipnúť, aká je šanca, že na cvičení sebaobrany stretnete lásku svojho života?  Dobre, nebudem dramatizovať, asi nie nulová. Existuje x Erasmus párov, ktoré mali svadbu, deti a žili šťastne, až kým nepomreli. Ale široko-ďaleko žiadna Erasmáčka nebola požiadaná o ruku na FMK promóciách svojím Erasmus úlovkom…

A z čoho som žila? Ak ste o tom nevedeli, tak Erasmáci dostávajú grant. Keď sa neubytujú v 5* hoteli a za ich limuzínou neuteká ich služobníctvo, ktoré im perie a žehlí, mal by im bohato vystačiť.

Čo bolo ďalej?

Po promóciách v Trnave som dostala ponuku zo Záhoráckeho rádia robiť moderátora a marketingového manažéra, čo má svoje určité výhody. Veď v ktorom povolaní si môžete posedieť napríklad Igorovi Timkovi z No Name na kolenách?

Ak stále váhate, či si podať prihlášku na mobilitu, bežte stopercentne do toho. Za seba musím povedať, že ERASMUS+ bolo moje najlepšie rozhodnutie v živote. Vy ste sa ešte stále neprihlásili? Tak na čo ešte čakáte?

Nicol Vargová, absolvent FMK