30 rokov Erasmu: Zápisky z Dubrovníka alebo čo zostalo v pamäti po piatich rokoch

Pri príležitosti 20. výročia založenia Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave a 30. výročia mobilitného programu Erasmus vyhlásila Fakulta masmediálnej komunikácie UCM súťaž študentských prác na tému „Mobilitou k úspechu: Skúsenosti študentov FMK so štúdiom v zahraničí.“ Dnes si predstavíme ďalší príbeh, o ktorý sa s nami podelila Daniela.

Snežilo. Pamätám si, ako v januári prichádzali správy o jednej z najhorších zím za posledné roky. Práve keď som mala odcestovať do Chorvátska na Erasmus v Dubrovníku. Ako sme sa približovali k cieľu, snehu ubúdalo, až zmizol úplne.

„Dubrovník sa od toho dňa stal mojím prechodným domovom.“

Keď som vystúpila z auta,  hneď ma oblial teplý vzduch. Napriek veľkej únave sa mi na tvári mihol úsmev. Čaká nás šesť mesiacov v novej krajine. Dubrovník sa od toho dňa stal mojím prechodným domovom.

Privítanie

Škola chcela zoznámiť zahraničných študentov s  Chorvátskom a jeho tradíciami. „Pite, jedzte, platí to univerzita,“ zasmiala sa koordinátorka. Videli sme tradičné kroje, dozvedeli sme sa o ich histórii, ochutnali sme národné jedlá, videli, kde lovia ustrice a kde ťažia soľ. My sme ich pre zmenu učili chodiť po snehu. V ten deň totiž nasnežilo. V Dubrovníku sneh nevideli dvadsať rokov.

Škola

Príjemné prekvapenie. Usmievaví pedagógovia, ústretoví spolužiaci. Niektorí lektori dokonca kvôli nám (boli sme dve Slovenky v triede) prednášali v angličtine. V triede nás bolo desať. Pedagógovia každého poznali po mene. Erasmákov síce čakali osobitné skúšky v angličtine, ale inak nás brali rovnocenne s domácimi študentmi. Škola pripravila počas semestra niekoľko zaujímavých prednášok.

„V škole sme fungovali trilingválne. V angličtine, chorvátčine a v slovenčine medzi sebou.“

Na univerzitu prišiel Ravi Singh, ktorý na svojej vášni k politike postavil úspešnú kariéru. Tiež rešpektovaný manželský pár, ktorý pôsobil  na prestížnom Harvarde. V škole sme fungovali trilingválne. V angličtine, chorvátčine a v slovenčine medzi sebou. Mali sme aj dobrovoľný kurz chorvátčiny. Španieli sa vzdali. Pre nás, Slovanov, to bolo zjavne oveľa jednoduchšie.

Mesto a vojna

Dubrovník na mňa urobil obrovský dojem, najmä jeho historická časť. Úzke uličky, hradby či krásna hlavná pasáž Stradun. Bohatý nočný život sme z času na čas zažívali aj my. Napríklad taký koncert kapely Colonia. Ich piesne  u nás v 90. rokoch fičali v rádiu. Taká jadranská diskotéka nikdy nie je zlá. Chorváti majú na všetko čas, ich životný štýl „nema problema“ nás sprevádzal od začiatku do konca. Dubrovník bolo drahé mesto, ale status študenta mal svoje výhody. Kultúra zadarmo, zľavy v jedálni.

„Stretli sme sa tam rôzne národy, ale piesne vychádzali z rovnakej túžby po domove a krajoch, z ktorých pochádzame.“

Občianska vojna je na Balkáne ťažká téma. Srbi nenávidia Chorvátov, tí zas Srbov. Chorváti si svoju slobodu vybojovali za cenu mnohých obetí. Možno preto sú tak hrdí na svoj pôvod a na svoju krajinu nedajú dopustiť. Túto ich hrdosť sme si všimli aj počas futbalových zápasov, kde aj malé deti obliekli do farieb zástavy.

Rozlúčka a návrat domov

Na rozlúčku pre nás pripravili spoločnú opekačku. Popri grilovaní špecialít sme si zaspievali a zatancovali ich typický tanec v kruhu. Na internáte žili okrem Chorvátov aj študenti zo Srbska, Bosny či Čiernej Hory. Stretli sme sa tam rôzne národy, ale piesne vychádzali z rovnakej túžby po domove a krajoch, z ktorých pochádzame. Posledný silný moment som zažila so spievajúcimi dievčatami, držiac sa s nimi za ramená.

„Človek spozná krajinu nielen cez ľudí, ale aj cez jazyk.“

Chorvátsko je krajina s krásnou prírodou, nádhernými ostrovmi, útesmi a zátokami. Krajina s bezstarostnými ľuďmi, pre ktorých je život jedna veselá jadranská pieseň. Zoznámila som sa s ďalšími kultúrami a inými pohľadmi na život. Človek spozná krajinu nielen cez ľudí, ale aj cez jazyk. Ľudia sa vám viac otvoria, sú priateľskejší. Nasávala som každú  inakosť a snažila sa porozumieť. Až na vojnu, tej nikdy neporozumiem.

„Doteraz si však pamätám na pozdrav, ktorým sa Chorváti lúčia: Užívaj.“

Po Erasme som prišla domov a niečo sa vo mne zmenilo. Začala som sa viac usmievať, zdraviť ľudí, byť priateľskejšia a ohľaduplnejšia. Zmenili sa mi hodnoty. Viac si vážim rodičov, krajinu, z ktorej pochádzam. Veľa spomienok už po piatich rokoch vybledlo. Doteraz si však pamätám na pozdrav, ktorým sa Chorváti lúčia: Užívaj. Dokonale to vystihuje môj súčasný postoj, netrápiť sa nad zbytočnosťami a užívať si život. A z času na čas aj s jadranskou piesňou.

Daniela Martinčeková , absolvent FMK