30 rokov Erasmu: Za našimi hranicami

Tentokrát sa môžete pokochať príbehom blízkej Prahy či ďalekého Španielska od Petry, ktorá sa taktiež zapojila do súťaže vyhlásenej Fakultou masmediálnej komunikácie UCM pri príležitosti 20. výročia založenia Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave a 30. výročia mobilitného programu Erasmus.

Aj Praha ťa naučí 

Môže to niekomu prísť vtipné, že názov môjho príbehu je „Za našimi hranicami“, keď Praha je pre niekoho asi tak ďaleko ako Košice. Erasmus v každom evokuje slnečné pláže, ďaleké miesta a skvelé zážitky. Avšak nejde tu iba o hranice geografické, ale aj o hranice samého seba.

Nikdy som nežila intrákovým alebo samostatným životom v podnájme. Doma bolo všetko potrebné: jedlo, posteľ, kamaráti… Preto som sa rozhodla skúsiť nové dobrodružstvo, ujsť z reality do neznáma. Prečo teda Praha?

„Hovorí sa, že dvakrát do tej istej rieky nevstúpiš, ale čo keď chceš ešte raz zažiť ten pocit, keď ťa unáša prúd.“ 

Praha je úžasné, priam magické mesto s veľkým výberom možností pre tých, čo si cenia kultúru a umenie, ale aj pre tých, čo dajú prednosť dobrej zábave. Stretnete tu ľudí odvšadiaľ – rozličných, zaujímavých, inšpiratívnych.

Na začiatku februára som teda zbalila kufre, utrela slzy sebe aj rodine a vydala sa do čarovného neznáma. Nekonečná cesta preplneným autobusom vôbec nepotlačila moje nadšenie. Vkladám kľúč do kľúčovej dierky a po prvýkrát vchádzam do nového bytu. Dobre, bol to iba podnájom, ale ten pocit. Ako hovoria moji rodičia – môj byt, moje pravidlá.

Česká zemědelská univerzita v Prahe bola moderná univerzita, ktorá ma jednak veľmi milo prekvapila svojím prostredím, zaujímavými predmetmi pre „erasmákov“, ale aj skúsenými profesormi. Ubehlo šesť mesiacov a prišiel čas rozlúčiť sa s Prahou. „Takto sa to ale nemôže skončiť!“, povedala som si. A veru ani neskončilo, pretože o rok ma už čakalo ďalšie dobrodružstvo.

„Anglické“ Španielsko  

Krajina slnečných lúčov, opálených tiel, siesty a fiesty. Čo viac si môžete priať ako druhú vysnívanú destináciu pre stáž v rámci Erasmu. Santiago de Compostela – mesto na severozápade Španielska, známe pútnické miesto.

Nikdy ste o ňom nepočuli? Ani ja nie, ale dali sme mu šancu. A tak som opäť zbalila kufor a hor sa do lietadla. Pristáli sme, konečná. Pláž nikde. Slnko nikde. More nikde. Palmy sem tam vytŕčali z chodníkov. Hovorím si: „Nevadí Petra, sú iba ukryté pod rúškom tmy, veď ony sa ráno ukážu.“ Nestalo sa.

Santiago bolo v skutočnosti miesto, kde pršalo neustále. Preto od nás hneď zo začiatku dostalo prezývku „Raintiago.“ Smutný, malý rozkladací dáždnik to vzdal hneď po prvom týždni a vystriedal ho terminátor medzi dáždnikmi (niečo ako Nimbus 3000 medzi metlami). Vyzbrojená do nečakaných podmienok som odhodlane vykročila v ústrety Španielom.

Medzinárodná stáž 

Spoločnosť, v ktorej som stážovala, bola zameraná na organizovanie výletov pre študentov. S kamarátkou sme sa venovali prevažne grafike a vytváraniu vizuálov, ale aj organizovaniu niektorých eventov.

Vďaka tomu sme pochodili krásne a menej známe miesta, ale aj veľké európske mestá ako Porto a Barcelonu. Spoznali sme  množstvo ľudí z rôznych kútov sveta a dohodli milión výletov a návštev. Zorganizovali sme nespočetne veľa eventov a navštívili desiatky tapas podnikov.

Keďže spoločnosť tvorili prevažne študenti a dobrovoľníci, bolo nám tam veselo. Najobľúbenejšie slovo bolo „maňana“, čo v preklade znamená „zajtra“. Ak si myslíte, že spolupráca so Španielmi je kvôli ich povestnej lenivosti náročná, skúste si predstaviť, že váš šéf je Talian, vaša kolegyňa Maďarka a ďalší kolega je Mexičan. Komunikácia tam prebiehala v dvoch rovinách – v improvizovanej angličtine a potom v tej klasickej, ktorú ovláda každý – rukami nohami.

 Džob na míle vzdialený 

Stáž sa pomaličky blížila ku koncu a tok mojich myšlienok o budúcnosti bol nezastaviteľný. Jeden deň som sa chcela učiť surfovať na Bali, druhý deň napísať román. Vo svojej hlave som vystriedala minimálne päťdesiat rôznych povolaní až som si uvedomila, že stojím na akomsi rozhraní medzi snami a realitou. Tak po krátkom ponorení sa do seba samej som zapla počítač.

Ale ako si nájsť prácu na Slovensku, keď sa práve nachádzate v Španielsku, ste absolvent a na obsluhu vo fastfoode sa už vaše ego necíti? Vaše prvé kroky vedú na profesiu.sk, kde si uvedomíte, že skladník tiež nie je práve to, čo hľadáte. Potom však blikla nádej.

Na školskej stránke FMK na mňa vyskočil oznam „Hľadáme marketing managera pre obchodné centrum.“ Prvá myšlienka, ktorá mi prebehla hlavou, keď som videla popis práce bola, že by som mohla marketing managerovi akurát tak variť kávu. Avšak nedalo mi to. Životopis pekný mám, odvaha mi nechýba, už iba stlačiť „enter“ a bolo to.

O hodinu zazvonil telefón, v ktorom mi jedna milá slečna oznámila, že mám prísť na pohovor. Ako však prísť na pohovor do Popradu, keď ste v Santiagu? Našťastie tu bol Skype. Pohovor prebehol super, trošku spotené pazušky, ale zvládla som to a vybrali ma. Určite to však nebolo iba o peknom úsmeve. Práve zahraničné skúsenosti v rámci oboch Erasmov boli svetlé body v životopise, ktoré zaujali.

Raz Erasmus,  navždy Erasmus 

Program Erasmus ponúka študentom neskutočne veľa možností. Či už výlety na rôzne miesta, spoznávanie nových ľudí zo všetkých kútov sveta, zlepšenie si školskej angličtiny, International dinner (kde zjete všetko, čo nezje vás), výber rôznych študijných predmetov, nové priateľstvá či už tie dlhodobé, alebo tie, čo vaším životom len preletia.

Ak nie ste práve „intrákové dieťa“, Erasmus vás naučí aj istej samostatnosti. Nikdy nezabudnem na všetky príbehy, priateľov a krajiny, ktoré sa mi podarilo počas Erasmu navštíviť. Na životné skúsenosti a nové situácie, ktoré ma posunuli v mojom živote o krok vpred.

Petra Krchová, absolventka FMK