30 rokov Erasmu: Vystúpila som zo svojej komfortnej zóny

,,Čo keby sme sa prihlásili na Erasmus? “ z ničoho nič sa ma opýtala kamarátka, keď sme sa chystali na tréning. Pozrela som na ňu s vypleštenými očami a rozosmiala som sa. V podstate sme tento rozhovor ukončili a odišli trénovať. Keď som sa vrátila domov a spomenula si na našu debatu, nevedela som si samú seba predstaviť v zahraničí ešte k tomu obklopená neznámymi ľuďmi. A dneska o rok neskôr ? Sedím v izbe a z okna mám výhľad na celú Prahu.

Rovnaká reakcia prichádzala z celého môjho okolia. Avšak ja som takéto komentáre neriešila. Odjakživa bola pre mňa Praha jedným z najkrajších európskych miest a kedy inokedy by som si mala užiť jej čaro ak nie v poslednom ročníku na vysokej škole a ešte k tomu v zimnom semestri. Zrazu som začala mať pocit, že sa nemám čoho báť a odoslala som prihlášku.

„Posledné dni pred odchodom na mobilitu boli trochu nervózne, sama som nevedela čo očakávať.“

O to väčšia bola moja radosť keď som sa dozvedela, že som presvedčila aj výberovú komisiu a cesta sa môže o pár mesiacov začať. Posledné dni pred odchodom na mobilitu boli trochu nervózne, sama som nevedela čo očakávať, akí budú noví spolužiaci, učitelia a celkovo ako to budem ja zvládať.

Zoznamovací týždeň

Panebože. Ja som sa asi zbláznila. Čo tu vôbec robím. Mala by som nasadnúť na najskorší vlak a odísť domov. S takýmito pocitmi som vstupovala prvýkrát do novej školy. No odtiaľ som  už odchádzala s úsmevom a s vedomím, že som urobila naozaj dobre.

„Aj zahraniční učitelia sú iba ľudia a majú svoje muchy.“

Spolužiaci boli maximálne priateľskí, koordinátori veľmi ústretoví a prvý deň sa niesol v príjemnej atmosfére. Základné informácie o štúdiu sme sa dozvedeli hneď na začiatku, a takisto aj dátum a miesto prvej spoločnej párty (konečneeee!!).

Prichádza vytriezvenie

Po takmer dokonalom začiatku školského roka veľmi rýchlo prichádza návrat do reality. Zrazu si uvedomíte, že nie všetko čo pochádza zo zahraničia musí byť 100 percentne lepšie než to naše slovenské. Aj zahraniční učitelia sú iba ľudia a majú svoje muchy, ale treba povedať, že problémy študentov riešia vždy s úsmevom na tvári.

„Nájsť tých správnych parťákov, je pocit na nezaplatenie.“

Dokonca nie všetci spolužiaci sú rovnako kamarátski ako boli na začiatku, ale práve aj takéto situácie slúžia na posilnenie osobnosti a vybudovanie charakteru. Na druhej strane, nájsť tých správnych parťákov, je pocit na nezaplatenie. Priateľstvá so študentami z Turecka, Španielska, Talianska, ale takisto aj s ďalšími Slovákmi vytvárajú obrovské puto, ktoré sa nedá len tak ľahko roztrhnúť.

Budú to spomienky na ktoré nebudete chcieť zabudnúť a aj keby sa média pokúšali vám vtĺcť do hlavy aký je svet zlý , tak sa iba pousmejete a spomeniete si na všetky bláznovstvá, ktoré ste spolu vyviedli.

Mojimi očami

Síce sa môj pobyt ešte neskončil v podstate môžem povedať, že sa iba začal, no už teraz viem, že rozhodnutie  nachvíľu odísť nikdy neoľutujem. Erasmus je skúsenosť, ktorú by si mal podľa mňa vyskúšať každý vysokoškolák. Vôbec nezáleží na tom ako veľmi vzdialená je krajina, ktorú si študent vyberie od tej jeho domovskej, pretože stretnutie s ľuďmi z celej Európy, samostatné riešenie dospeláckych záležitostí vyformujú z každého z nás novú osobnosť. Pamätáte si na prvú vetu študentskej hymny ? Gaudeamus igitur, Iuvenes dum sumus. Radujme sa dovtedy, dokým sme mladí.

Dominika Závodská, študentka FMK