Kde bolo, tam bolo, prihlásila sa študentka FMK na pohovor na Erasmus do Nemecka. Písal sa rok 2013 a ja som mala šťastie, že ma vybrali študovať do Stuttgartu na Hochschule der Medien. Bola som v treťom ročníku bakalárskeho štúdia a od tohto pobytu som očakávala hlavne, že sa budem venovať svojej bakalárskej práci a nájdem inšpiráciu aj do ďalšieho štúdia.
Spolu so mnou išli ešte dvaja študenti, spolužiak Jožko a študentka, ktorá bola o jeden ročník vyššie, Nika. Cestu sme si naplánovali spoločne autobusom. My dve s Nikou sme šli spolu v jeden deň a Jožko prišiel za nami. Bolo nám veselšie, pretože ideme spolu a nemali sme veľký stres pred tým čo nás čakalo. Pamätám si, že už cesta nás s Nikou veľmi spojila a už vtedy som vedela, že si budeme rozumieť. Čo som však ešte vtedy netušila, že z tohto pobytu sa vyvinie veľmi silné kamarátske puto, ktoré trvá dodnes.
„Za najväčšie pozitívum ja osobne považujem to, že sme si mohli reálne vyskúšať teoretické poznatky a aplikovať ich do praxe.“
Cestovali sme celú noc a ráno sme boli na mieste. Čakala nás študentka školy, ktorá nám poukazovala mesto a náš campus. Zhodou okolností to bola Slovenka, takže nebola žiadna jazyková bariéra. V prvých dňoch sme mali informačné stretnutia, kde nám poukazovali školu, vysvetlili základné údaje, kde sa máme prihlásiť, čo všetko vybaviť v škole, meste atď. Vysvetlili nám ako funguje školský systém, ako sa prihlasuje na predmety, skúšky a robili sme jazykový test na základe ktorého na rozdelili do jazykových kurzov. Jazykové kurzy nám platila škola a mali sme za ne kredity navyše. Rozvrh si zostavoval každý študent sám, vyberal si predmety a dni kedy ich bude navštevovať.
Na jednom predmete nás bolo maximálne 10 študentov. Hodiny boli väčšinou vedené tak, že študenti sa museli aktívne zapájať do vyučovania. Viedli sa s vyučujúcimi odborné dialógy, pripravovali sme si prezentácie a riešili sa rôzne problematiky, ktoré boli predmetom danej témy. Za najväčšie pozitívum ja osobne považujem to, že sme si mohli reálne vyskúšať teoretické poznatky a aplikovať ich do praxe. Vysvetlím bližšie. Keď sme sa učili o technikách fotenia, každý sme si požičali zo školy fotoaparát a išli si vyskúšať do terénu fotenie. Robili sme krátke filmy, keď sme sa učili o prezentácii produktu, robili sme reklamnú kampaň pre nemenovaný alkoholický produkt, ktorý sa práve dostával na trh.
Vytvorené projekty boli aj skutočne použité
Navrhovali sme celú marketingovú stratégiu, robili plagáty, loga, navrhovali dizajn fľaše a pod. Pracovala som na projektoch, ktoré boli aj v skutočnosti použité a pomohli napríklad aj pri tvorbe dobrého imidžu školy. Spoznala som veľa zaujímavých ľudí, či už zo strany profesorov alebo študentov. Školská knižnica bola veľmi dobre vybavená. V nej som trávila veľmi veľa času. Okrem zahraničnej literatúry, sme mali k dispozícii aj DVD, kazety, časopisy, záverečné a výskumné práce. Radosť v takom prostredí sa učiť a vzdelávať.
Eva s kamarátmi
Život na Campuse a v Stuttgarte
Ubytovanie som mala cca 5 minút od školy, čiže naozaj veľmi blízko. Campus sa volal Allmandring a žili tam naozaj študenti z celého sveta. Ja som mala susedov Nemcov, čiže tam bolo relatívne ticho a čisto. Kuchyňa patrila 6 ľuďom (3 chlapci a 3 dievčatá) a o kúpeľňu sme sa tiež museli deliť s otatnými. Izbu mal každý zvlášť. V nej bola jedna posteľ, stôl, stolička, skriňa, polica a umývadlo. Internet bol pripojený cez kábel a stál mesačne 7 €, za izbu som platila mesačne cca 300,- €.
Čo bolo v Stuttgarte drahé, to bolo cestovanie. Do jazykovej školy som musela cestovať až do mesta a keďže jedna cesta metrom stála viac ako 2,- €, musela som si kúpiť polročný lístok. Na pol roka cestovanie S-Bahnom, Busom a U- Bahnom pre študenta stálo 300,- €. Čo je pomerne dosť, ale keď som si spočítala koľkokrát som išla z mesta na campus, ten lístok sa mi naozaj vyplatil kúpiť. Strava a potraviny sa cenovo veľmi nelíšia od našich, len ich kvalita je vyššia.
„Naučila som sa akceptovať iné kultúry, spoznala nové zvyky, ochutnala množstvo tradičného jedla, pitia z rôznych krajín.“
Hovorí sa, že Erasmus je jedna veľká párty. Môžem to potvrdiť. Kto sa prišiel zabaviť, zabavil sa, kto sa chcel niečo naučiť mal šancu. Ja som mala možnosť spoznať naozaj velké množstvo ľudí z celého sveta. Naučila som sa akceptovať iné kultúry, spoznala nové zvyky, ochutnala množstvo tradičného jedla, pitia z rôznych krajín. Získala nových priateľov, niektorých iba na pár mesiacov, iných na dlhšie. Zistila som, že niektoré stereotypy sú pravdivé, iné zasa nie. Že Španiely naozaj vždy meškajú a Francúzi nevedia dobre žiaden cudzí jazyk a podľa mňa, že nič na svete nie je lepšie ako kofola a rožky. Myslím, že som sa naučila aj veľa o sebe. Viac som si verila, bola som pripravená do života aj do sveta. Vedela som, že sa nestratím.
Eva s kamarátmi na ľade
Obdobie Vianoc a skúšok
Pred Vianocami sme si mali pripraviť prezentáciu o Slovensku. Mali sme knihy, plagáty, valašku, vlajku a aj typické jedlá (korbáčiky, sladkosti..) Napriek tomu, že si nás ešte stále mýlia so Slovinskom alebo nevedia, kde presne sa Slovensko nachádza, zanechali sme dobrý dojem.
Prezentácia Slovenska
Na Vianoce sme išli domov a po sviatkoch nás čakalo skúškové obdobie. Skúšky neboli najľahšie, ale dali sa zvládnuť. Nemusela som sa bifľovať poučky, tu šlo skôr o tie praktickejšie poznatky. Ani neviem ako, ale bol koniec môjho pobytu v Stuttgarte. Padla aj nejaká tá slzička a bolo mi naozaj smutno. Vedela som, že sa tam musím ešte vrátiť. Niečo ma tam ešte ťahalo. V tej chvíli, ako som sedela v autobuse späť na Slovensko som vedela, že už nič nebude také ako predtým. Slovami sa nedá ani opísať koľko emocií, zážitkov, poznatkov a lásky človek na Erasme zažije. Kto nezažil, nepochopí.
Prihlásila som sa na Erasmus druhýkrát
Kde bolo tam bolo, prihlásila sa študentka FMK na pohovor na Erasmus, už po druhýkrát. Písal sa rok 2015 a mňa vzali počas posledného ročníka štúdia. Išla som si tam len dopísať moju záverečnú diplomovú prácu a pozrieť moju drahú Niku, ktorá mi veľmi chýbala. Už som vedela do čoho idem, napriek tomu som mala zvláštny pocit, že tentoraz to bude pre mňa niečo iné. Viac času ako na párty som strávila v knižnici, nad svojou prácou. Už som sa necítila na žúrovanie, radšej som rozumne využívala každú svoju chvíľu. Užívala som si každú sekundu, nasávala čo najviac poznatkov a informácií. Vedela som, že toto je už posledný krát, lebo tretia šanca už nebude.
„Čas utekal a posledný mesiac pred odchodom domov prišiel ON.“
Neplánovane, nečakane a absolútne v najnevhodnejší moment. Môžem napísať, že toto bol môj osud a to, čo ma tam druhýkrát tak veľmi ťahalo. Ďakujem všetkým z celého srdca, ktorí ma na Erasmus vybrali. Zmenili ste dva ľudské životy a to doslova. Dva roky po pohovore na Erasmus nosím na prste obrúčku, som šťastne vydatá manželka a mama štvormesačnej krásnej dcérky Emky, ktorá spí vedľa mňa v postieľke. Žijeme spolu v Nemecku, tam kde sa to všetko začalo. Ďakujem Erasmu za moju rodinu.
Eva a jej šťastná rodinka
Eva Zákalická Drynda, absolventka FMK